disponovať nedok. mať k dispozícii; voľne narábať: veliteľ d-je pridelenými vojakmi; d. peniazmi
disponovať [d-] -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.
disponovať [d-] -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. (čím, kým) ▶ voľne narábať, nakladať s niečím; mať k dispozícii: úplne d. rozpočtom; d. širokým rozhľadom; d. hlasovacím právom; d. voľným časom; d. brigádnikmi; získala právo d. rodinným majetkom; samospráva bude d. kompetenciami v oblasti územného plánovania; zákaz disponovania s akciami Sporofondu [Pd 1995]; ekon. d. kapitálom, finančnými prostriedkami 2. dopr. (čo) ▶ určovať cieľ dopravy: d. zásielku
disponovať nedok. ‹l›
1. (čím, kým) voľne s niečím, niekým nakladať; mať k dispozícii: d. časom
2. i dok. kniž. (čo) rozvrhovať, rozvrhnúť: d. skladbu pre nástroje
3. byť disponovaný byť v (dobrej) telesnej al. duševnej kondícii (op. indisponovaný); je hlasovo disponovaný
disponovať p. narábať, mať2 1
mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu
2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici
3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
disponovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čím, kým) voľne nakladať, niečo voľne používať, rozhodovať nad niečím: d. vkladom, majetkom, bytom; voľne d. niečím; mať právo, možnosť d. niečím; d. veľkým kapitálom; d. personálom;
2. obch. dopr. (čo kam) určiť smer, cieľ dopravy: d. zásielku, tovar niekam
disponovať ndk/dk 1. rozkladať, rozložiť, rozmiestňovať, rozmiestniť: bylj zme u Yanossa Kossara ku wislisseny testamenta, ktery tymto spusobem disponowal (PREŠOV 1640); ze swym wogskom priduce do mesta, chtel sobe statiu učynit, a tak pokud ho disponowalj, minulo sa pywa den 32 (ŽILINA 1693-94) 2. voľne nakladať, naložiť, rozhodovať, rozhodnúť: ma wladnutj a disponowatj z domem swim, yako naglepeg rozumje (ŽILINA 1619); gazda mel s tjm (syrom) disponowat (PONIKY 1799) 3. len dk práv poručiť: swim ditkam a manzelki pekne a poradne swoge hospodarstwo disponowatj chcem (KRUPINA 1682) 4. čo, na čo, v čom nariaďovať, nariadiť, prikazovať, prikázať; určovať, určiť: tak pro lubitu nech W. Milost y w tom disponuge (ORAVA 1670); ga hejtman prysaham, že gak w odwažkach, taktež y w poriadkach, ktere ga disponowaty budem, zadnemu krywdy neuczynym (RUŽOMBEROK 1718); (žalobca) pana Velics Laczlawa na to dissponowal, aby o takowu portiu s pany welkomožnou tractowal (TURIEC 1761) 5. koho k čomu, na čo usmerňovať, usmerniť, orientovať: Krystus ho k ginym mysslenkam disponowal a priwedl (SP 1696); poddanich nassich z dobreg wule na to (na prácu) nedisponowal (TRENČÍN 1716) nezadelil; sme gich umisel do stawu predmenowaneho dissponuwaly (SOCOVCE 1743)