diškurz -u m. hovor. rozhovor, debata: ísť na d. k priateľke
diskurz [d-] -zu pl. N -zy I -zmi m.
diškurz [d-] -zu pl. N -zy I -zmi m.
diskurz [d-] -zu pl. N -zy m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ najširší rámec, rečová rovina, v ktorej sa uvádzajú jednotlivé výpovede, rozprava: vedecký, politický d.; mediálny, polemický d.; priateľský d.; d. o národe; účastníci diskurzu; viesť d.; filozofie nezávislých diskurzov [LT 1998] 2. odb. ▶ výsledok komunikačného aktu odohrávajúceho sa v určitých podmienkach s istým komunikačným zámerom; jazykový prejav; súbor výpovedí daného typu: štúdium diskurzov
diškurz [d-] -zu pl. N -zy m. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ neoficiálny, nezáväzný rozhovor (často v užšom kruhu), debata, beseda: kratší, dlhší d.; krčmové, jalové diškurzy; viesť s niekým d.; pustiť sa s niekým do diškurzu; dať sa, nedať sa zatiahnuť do diškurzu
diskurz -u m. ‹l› lingv. text, jazykový prejav;
diskurzný, diskurzívny1 príd.
diškurz -u m. ‹l› hovor. rozhovor, debata
diškurz p. rozhovor
rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)
diškurz, -u m. hovor. rozhovor, beseda: mať d., viesť d., púšťať sa do d-u
diškurz m. i diškurzia ž. (diškurc) csl expr. rozhovor: Čo robíťe toľké diškurze o tom? (Prievidza); Buľi zmo pri kmotre na diškurs (Klenovec RS); Velkí diškurc trímali (Nandraž REV); Hodeli mu par takích nečítaních a bolo po diškurziji (Brezová p. Brad. MYJ); Suśed bul u mňe a vedľi zme diškurs (Smižany SNV)
diskurz, diskurzus p. diškurz
diškurz [-šk-, -sk-], diškurzus [-sk-] m lat 1. rozhovor, beseda: meli gsme o naboženstvy diskurs a hadku (ŠOPRON 1635 E); po mnohjch ginich disscursech powedel (MARTIN 1731); na nasich hornakoch sme len taki domaci, gak na discurs, tak agi na pisani (ČADCA 1772) 2. výklad, rozprava: co se tkne geho discursu (M. Luthera) o wire (TP 1691); to byl lstiwy a podwodny discursus (SP 1696)