disident -a m. prívrženec disentu (význ. 1): prednovembroví d-i;
disidentka -y -tiek ž.;
disidentský príd.: d-á činnosť, schôdzka;
disidentstvo -a s. stav disidenta; činnosť disidenta
disidentka [d-d-] -ky -tiek ž.
disident [d-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨angl. ‹ lat.⟩ ▶ občan vyjadrujúci nekonformný postoj k oficiálnej, vládnucej ideológii; aktívny, obyč. prenasledovaný odporca totalitného politického režimu: bývalý d.; kresťanskí disidenti; prenasledovanie kubánskych disidentov; vyhlásenia, charty disidentov; prepustiť politických disidentov; Bývalý režim v boji proti disidentom robil z nich najprv kriminálne živly, potom hŕstku hlupákov. [LT 1991] ▷ disidentka -ky -tiek ž.
disident -a m. (disidentka -y ž.) ‹a < l›
1. človek odlišne zmýšľajúci, aktívny odporca totalitného politického zriadenia
2. odštiepenec, odpadlík (najmä náboženský);
disidentský príd.: d-á literatúra; d-á činnosť;
disidentsky prísl.;
disidentstvo -a s.