disident -a m. prívrženec disentu (význ. 1): prednovembroví d-i;
disidentka -y -tiek ž.;
disidentský príd.: d-á činnosť, schôdzka;
disidentstvo -a s. stav disidenta; činnosť disidenta
disident [d-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m.
disident [d-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨angl. ‹ lat.⟩ ▶ občan vyjadrujúci nekonformný postoj k oficiálnej, vládnucej ideológii; aktívny, obyč. prenasledovaný odporca totalitného politického režimu: bývalý d.; kresťanskí disidenti; prenasledovanie kubánskych disidentov; vyhlásenia, charty disidentov; prepustiť politických disidentov; Bývalý režim v boji proti disidentom robil z nich najprv kriminálne živly, potom hŕstku hlupákov. [LT 1991] ▷ disidentka -ky -tiek ž.
disident -a m. (disidentka -y ž.) ‹a < l›
1. človek odlišne zmýšľajúci, aktívny odporca totalitného politického zriadenia
2. odštiepenec, odpadlík (najmä náboženský);
disidentský príd.: d-á literatúra; d-á činnosť;
disidentsky prísl.;
disidentstvo -a s.
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
disident p. odpadlík, burič
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
disident, -a m. polit. rozkolník, odštiepenec;
disidentský príd.: d-á skupina, d-á vláda