disent -u m.
1. nesúhlasný postoj k totalitnej vládnej ideológii a k režimu s takouto ideológiou; hnutie proti totalitnému režimu: katolícky d. osemdesiatych rokov; zúčastňovať sa na d-e
2. účastníci hnutia proti totalitnému režimu, disidenti: po r. 1989 sa do vlády dostal d.
disent [d-] -tu m.
disent [d-] -tu m. ⟨angl. ‹ lat.⟩ 1. ▶ akýkoľvek nekonformný postoj k vládnucej ideológii; opozícia proti oficiálnemu smeru v politike: politicky nezávislý d.; kultúra disentu; zjednocovanie disentu; d. existuje aj v najťažších časoch 2. hromad. ▶ spoločenstvo disidentov, aktívnych odporcov politického režimu: katolícky d.; predstaviteľ disentu; posolstvo disentu; patriť k aktívnemu disentu; literárne diela exilu a disentu
disent -u m. ‹a < l›
1. prenasledovaná opozícia proti totalitnému politickému zriadeniu: žiť v d-e
2. nekonformný postoj k vládnej ideológii: represia intelektuálneho d-u
3. jej predstavitelia, disidenti
disent p. ilegalita
ilegalita tajená, existujúcim zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín a organizácií; stav spojený s touto činnosťou • podzemie: pracovať v ilegalite, v podzemí; vyjsť z ilegality, z podzemia • disent