disciplinovaný príd. dodržiavajúci disciplínu; svedčiaci o jej dodržiavaní: d. pracovník, d-é plnenie úloh;
disciplinovane prísl.: d. stáť;
disciplinovanosť -i ž.: herecká d.
disciplinovaný [d-] -ná -né 2. st. -nejší príd.
disciplinovaný [d-] -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ dodržiavajúci disciplínu, stanovené pravidlá, poriadok; op. nedisciplinovaný: d. žiak; disciplinovaná armáda; disciplinovaní občania; disciplinované plnenie povinností; mali by ste byť disciplinovanejší!; Strelci mali s dôraznou a veľmi disciplinovanou obranou súpera nezvyčajné starosti. [Vč 1981]; Som presvedčený, že kto vyžaduje poriadok a disciplínu od ostatných, musí byť sám disciplinovaný. [NP 1988]
disciplinovaný príd. dodržiavajúci disciplínu: d. žiak;
disciplinovane prísl.;
disciplinovanosť -ti ž.
disciplinovaný p. poslušný
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma
disciplinovaný príd. podriaďujúci sa, podrobujúci sa príkazom a predpisom s bezvýhradnou poslušnosťou, dodržiavajúci poriadok: d. človek, vojak, d-é plnenie pracovných povinností; byť d.;
disciplinovane prísl. správať sa d.;
disciplinovanosť, -ti ž. dodržiavanie poriadku a predpisov, sebaovládanie