Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

dirigovať nedok.

1. viesť hud. teleso pri interpretácii hud. diela: d. Slovenskú filharmóniu, technika d-nia

2. dávať príkazy, riadiť, viesť, spravovať: d. pracovníkov, d. hru

3. spôsobovať pohyb zamýšľaným smerom, usmerňovať, posielať: d. niekoho do stredu mesta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dirigovať ‑uje ‑ujú nedok.

dirigovať [d-] -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok.

dirigovanie [d-] -ia s.lat.⟩ ▶ umelecká a tvorivá činnosť dirigenta zameraná na umelecké a technické zvládnutie hudobného diela: študovať d. vážnej hudby; absolvovať d. na konzervatóriu; získať základy dirigovania; osvojiť si techniku dirigovania; venovať sa dirigovaniu ▷ ↗ i dirigovať


dirigovať [d-] -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok.lat.⟩ 1. (čo) ▶ viesť hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: d. symfóniu; d. rozhlasový orchester; d. detský spevácky zbor
2. (koho, čo; ø) ▶ usmerňovať pohyb, činnosť, konanie niekoho, niečoho; dávať príkazy niekomu; viesť, spravovať niečo: d. podriadených; d. prácu, chod spoločnosti; d. rodinných príslušníkov; d. činnosť športového klubu; dať sa, nedať sa d.; štátom dirigované hospodárstvo; Zaumienil si, že dnes on bude dirigovať rozhovor. [J. Beňo]; Takéto ustavičné dirigovanie ma môže jedného dňa nahnevať. [V. Šikula]

dirigovať nedok. ‹l›

1. (čo) riadiť (predvádzanie hudobnej skladby); (čo, koho) viesť (hudobné teleso): d. symfóniu; – d. filharmóniu

2. (čo, koho; čo, koho kam) vôbec viesť, určovať smer pohybu, činnosť niekoho, niečoho, dávať príkazy, viesť: d. podnikovú dopravu; d. pracovníkov na iný úsek; expr. d. celú rodinu ovládať

dirigovať 1. p. spravovať 2. p. viesť 1, 4


spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)


viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dirigovať, -uje, -ujú nedok. (čo i bezpredm.)

1. viesť orchester, spevácky sbor, operné al. baletné predstavenie ako dirigent: d. orchester, koncert, operu, spevokol;

2. hovor. viesť, riadiť, dávať príkazy: d. prácu, výskum, dopravu

derigovať p. dirigovať


dirigovať nedok. (derigovac)
1. nov. viesť, dávať príkazy: Muoj apka potom už len diriguvau̯ a ja som šecko sám robeu̯ (Vráble); Nediriguj mi, jä viam, ša mám robit! (Rochovce ROŽ); Šteluvání mašini diriguval mašinista (Brestovany TRN); Totu robotu muśi dachto derigovac (Petrovany PRE)
2. zried. viesť (vozidlo): Ulab za diśeľ, bo ti znaž dobre derigovac (Torysa SAB)
3. zried. vykonávať, zariaďovať si: Jä viam, ak si mám robotu dirigovat (Rozložná ROŽ)

dirigovať ndk lat
1. starať sa o niečo; usmerňovať, riadiť, spravovať: Isakowy, ktery hodiny diriguge (ŽILINA 1682); magstrowy pri kwartili p. kapitana dirigugicimu musel richtar dat f 1 d 50 (BOŠÁCA 1730-31)
2. s čím voľne nakladať, narábať: abi oni podle sweg wuole s nimy (hoľami) disponowali a dirigowali (H. ZUBRICA 1677)
3. posielať; adresovať: kteri (list) dirigowan byl do Bistrice (ŽARNOVICA 17. st E); prosba naproti mne dirigowana gest (PUKANEC 1793); d. sa riadiť sa, spravovať sa: manželowe se podle wule Spasytele sprawugi a dirigugi (SP 1696)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu