dirigovať nedok.
1. viesť hud. teleso pri interpretácii hud. diela: d. Slovenskú filharmóniu, technika d-nia
2. dávať príkazy, riadiť, viesť, spravovať: d. pracovníkov, d. hru
3. spôsobovať pohyb zamýšľaným smerom, usmerňovať, posielať: d. niekoho do stredu mesta
dirigovať [d-] -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok.
dirigovanie [d-] -ia s. ⟨lat.⟩ ▶ umelecká a tvorivá činnosť dirigenta zameraná na umelecké a technické zvládnutie hudobného diela: študovať d. vážnej hudby; absolvovať d. na konzervatóriu; získať základy dirigovania; osvojiť si techniku dirigovania; venovať sa dirigovaniu ▷ ↗ i dirigovať
dirigovať [d-] -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. (čo) ▶ viesť hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: d. symfóniu; d. rozhlasový orchester; d. detský spevácky zbor 2. (koho, čo; ø) ▶ usmerňovať pohyb, činnosť, konanie niekoho, niečoho; dávať príkazy niekomu; viesť, spravovať niečo: d. podriadených; d. prácu, chod spoločnosti; d. rodinných príslušníkov; d. činnosť športového klubu; dať sa, nedať sa d.; štátom dirigované hospodárstvo; Zaumienil si, že dnes on bude dirigovať rozhovor. [J. Beňo]; Takéto ustavičné dirigovanie ma môže jedného dňa nahnevať. [V. Šikula]
dirigovať nedok. ‹l›
1. (čo) riadiť (predvádzanie hudobnej skladby); (čo, koho) viesť (hudobné teleso): d. symfóniu; – d. filharmóniu
2. (čo, koho; čo, koho kam) vôbec viesť, určovať smer pohybu, činnosť niekoho, niečoho, dávať príkazy, viesť: d. podnikovú dopravu; d. pracovníkov na iný úsek; expr. d. celú rodinu ovládať
dirigovať 1. p. spravovať 2. p. viesť 1, 4
spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu • viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum • usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže • dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám • byť riaditeľom • hovor. robiť riaditeľa • byť šéfom • hovor. robiť šéfa • hovor.: riaditeľovať • šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný • administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
dirigovať, -uje, -ujú nedok. (čo i bezpredm.)
1. viesť orchester, spevácky sbor, operné al. baletné predstavenie ako dirigent: d. orchester, koncert, operu, spevokol;
2. hovor. viesť, riadiť, dávať príkazy: d. prácu, výskum, dopravu
derigovať p. dirigovať
dirigovať nedok. (derigovac) 1. nov. viesť, dávať príkazy: Muoj apka potom už len diriguvau̯ a ja som šecko sám robeu̯ (Vráble); Nediriguj mi, jä viam, ša mám robit! (Rochovce ROŽ); Šteluvání mašini diriguval mašinista (Brestovany TRN); Totu robotu muśi dachto derigovac (Petrovany PRE) 2. zried. viesť (vozidlo): Ulab za diśeľ, bo ti znaž dobre derigovac (Torysa SAB) 3. zried. vykonávať, zariaďovať si: Jä viam, ak si mám robotu dirigovat (Rozložná ROŽ)
dirigovať ndk lat 1. starať sa o niečo; usmerňovať, riadiť, spravovať: Isakowy, ktery hodiny diriguge (ŽILINA 1682); magstrowy pri kwartili p. kapitana dirigugicimu musel richtar dat f 1 d 50 (BOŠÁCA 1730-31) 2. s čím voľne nakladať, narábať: abi oni podle sweg wuole s nimy (hoľami) disponowali a dirigowali (H. ZUBRICA 1677) 3. posielať; adresovať: kteri (list) dirigowan byl do Bistrice (ŽARNOVICA 17. st E); prosba naproti mne dirigowana gest (PUKANEC 1793); d. sa riadiť sa, spravovať sa: manželowe se podle wule Spasytele sprawugi a dirigugi (SP 1696)