dirigent -a m. kto diriguje (význ. 1, 2): d. symfonického orchestra; hovor. d. mužstva;
dirigentka -y -tiek ž.;
dirigentský príd.: d. pult
dirigent [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m.
dirigent [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ umelec, ktorý vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: svetoznámy, skúsený d.; orchestrálny d.; d. speváckeho zboru; hrať pod taktovkou vynikajúceho dirigenta; Ovácie poslucháčov patrili dirigentovi. [LT 2000] 2. hovor. ▶ riadiaci pracovník, šéf: byť dirigentom športového mužstva; hlavným dirigentom doma bola matka; Potrebovali dirigenta, manažéra, ktorý by zodpovedal za plnenie úloh a vedel podnecovať ich pracovnú aktivitu. [M. Beniak] ▷ dirigentka -ky -tiek ž.
dirigent -a m. (dirigentka -y ž.) ‹l›
1. hudobník, ktorý vedie orchester, ansámbel, zbor al. operný súbor
2. obyč. expr. kto niečo vedie: d. útoku futbalu; d. bankovej filiálky;
dirigentský príd.: d. pult;
dirigentsky prísl.;
dirigentstvo -a s. činnosť, úrad dirigenta: Rajterovo d. v Slovenskom národnom divadle
dirigent kto vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: dirigent symfonického orchestra • kapelník (dirigent kapely)
dirigent, -a m.
1. umelec vedúci orchester, spevácky sbor, operné al. baletné predstavenie: symfonický, orchestrálny, sborový d.; d. spevokolu;
2. zastar. správca, riaditeľ, vedúci banky, peňažného ústavu;
dirigentský príd.: d. pult, d-é pódium, d-é umenie;
dirigentstvo, -a str. činnosť, hodnosť, povolanie dirigenta
derigent p. dirigent
dirigent m. (derigent) 1. riaditeľ (banky): Dirigent, co u banku hlava (Sobrance); derigent (Dl. Lúka BAR) 2. expr. vedúca osobnosť: Naša mama je u náz dirigent, šetkíh diriguje (Návojovce TOP)