direktor -a m. hovor. riaditeľ: d. gymnázia, závodu;
direktorka -y -riek ž.;
direktorský príd.: d-é miesto;
direktorstvo -a s. úrad direktora, riaditeľstvo
direktor [d-] -ra pl. N -ri m.
direktor1 [d-] -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ osoba riadiaca istý organizačný celok, riaditeľ; syn. šéf: d. ústavu, filharmónie; usilovať sa o miesto direktora; Predstav si, že ma direktor donútil na postgraduál: chystajú u nás nadstavbovku pre programátorov. [M. Bútora]; Stal sa teda zo mňa naozajstný zať všemocného direktora. [A. Rákay] ▷ direktorík -ka pl. N -íci G -kov m. zdrob. iron.: Veď aj ich drahý direktorík si celé dlhé roky prepychovo žil. [Vč 1990]; direktorka -ky -riek ž.: úspešná d.; d. základnej školy
direktor2 [d-] -ra pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ elkom. 1. ▶ v telefónii súčasť synchrónneho spájacieho systému na spracovanie číselných informácií 2. ▶ druhá anténa umiestnená pred žiaričom televíznej antény, zosilňujúca príjem (pre veľmi krátke vlny): anténny d.; Pripevniť direktory k nosnej tyči. [El 1982]
direktor1 -a mn. N -i m. ‹l›
1. (direktorka -y ž.) hovor. riaditeľ: d. školy; d. podniku
2. hist. jeden zo správcov čes. krajín zvolených evanjelickými stavmi r. 1609; člen franc. revolučného vládneho výboru, päťčlenného Direktória (1795 – 1799);
direktorský príd.: hovor. d-á kancelária; – hist. d-á vláda;
direktorstvo -a s.
direktor2 -a mn. N -y m. ‹l› oznam. tech.
1. v telefónii súčasť synchrónneho spájacieho systému na spracovanie číselných informácií
2. anténny d. pasívny prvok smerovej antény pre veľmi krátke vlny
direktor p. riaditeľ
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
direktor, -a m. hovor. riaditeľ, správca: d. školy, fabriky, banky; hlavný, generálny d.;
direktorka, -y, -riek ž.
1. riaditeľka, správkyňa;
2. ľud. manželka riaditeľa;
direktorský príd.: d. titul, d. byt, d. plat, d-é miesto;
direktorstvo, -a str. úrad, hodnosť direktora, riaditeľstvo
dilechtor, dilektor p. direktor
direktor m. (ďirechtor, dilektor, dilechtor) 1. riaditeľ (obyčajne školy): Náž direchtor bóv velice dobrí (Poľ. Kesov NIT); Búl som aj u ďirechtora sa opítať, že ak se uší (Revúca); dilechtor (Kameňany REV) 2. obecný gazda: Neviaš, koho zvolili za dilektore? (Kameňany REV); ďiľektor (Hor. Jaseno MAR)
direktor m lat kto spravuje niečo al. zodpovedá za chod niečoho, správca, vedúci: my Helena Thurzo, panstwy orawskeho directora manželka (RUŽOMBEROK 1629 E); ponewadz tam (do Nitry) sebu y direktora wzaly (SKALICA 1633 E); zdegsseg mladeži skrz nas predstawený director aneb tanzmagster (N. BAŇA 1676) mládenecký richtár; dano directorowy hodin platu rocznjeho (ŽILINA 1702); niakowim directorom nebo hajčim byl (D. JASENO 1727); -ka ž žena direktora: na comissiu paney directorky ukupily se postawy rageczke ((LIETAVA) 1647); -stvo [-o, -í] s úrad direktora: determinatiu podle plnomocenstwi directorstwa nasseho potwrzugeme; pry installatij pana groffa na directorstwy (ORAVA 1667; 1673); familiae podla poradku bratrského directorstwo za sebe odbywalo (MEDVEDZIE 1721)