direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.; plniť d-y;
direktívny príd.: d-a povaha uznesenia;
direktívne prísl.;
direktívnosť -i ž.
direktívny [d-t-] -na -ne príd.
direktívny [d-t-] -na -ne príd. ▶ súvisiaci s direktívou; založený na systéme smerníc (nadriadeného orgánu): d. príkaz ministerstva; direktívne orgány vlády; zbaviť sa byrokracie a direktívneho riadenia
direktíva -y ž. ‹f < l› návod, pokyn, nariadenie, smernica;
direktívny príd.: polit., ekon. d. spôsob riadenia založený na smerniciach nadriadených orgánov;
direktívnosť -ti ž.