diplomácia, -ie ž.
1. časť právnej vedy o medzinárodnom práve: študovať d-iu;
pren. často pejor. obratné a prefíkané počínanie, opatrnosť: Bez diplomacie ti to, braček, nejde. (Rys.)
2. sbor osôb zastupujúcich štát v medzinárodných stykoch: sovietska, zahraničná d.;
diplomat, -a m. úradná osoba splnomocnená zastupovať štát v medzinárodnom styku, štátnik;
pren. často pejor. kto vie obratne zaobchádzať s ľuďmi, vypočítavý, prefíkaný, opatrný človek: byť dobrým, zlým d-om;
diplomatka1, -y, -tiek ž.;
diplomatický1 príd. súvisiaci s diplomaciou: d. zástupca, d. sbor, d-á služba, d-á činnosť, d-á misia, d-é auto; nadviazať, prerušiť d-é styky; d-á reč používaná v medzinárodnom styku; pren. d-á odpoveď vyhýbavá, chytrácka, opatrná;
diplomaticky prísl.;
diplomatickosť i diplomatičnosť, -ti ž. diplomatický ráz
diplomatika, -a ž. pomocná historická disciplína skúmajúca historickú cenu a pravosť starých listín;
diplomatický2 príd.: d-é oddelenie archívu listinné; d-é vydanie listiny, starej knihy zhodujúce sa úplne s predlohou;
diplomatik, -a, mn. č. -ci m. vedec zaoberajúci sa diplomatikou, znalec starých listín