diplomacia -ie ž.
1. činnosť št. orgánov pri realizácii zahraničnopolitických cieľov rokovaním; dipl. personál: úspech našej d-ie
2. umenie rokovať a udržiavať medzinár., ľudské ap. vzťahy: vyznať sa v d-ii; ženská d.;
diplomat -a m.
1. kto je poverený zastupovať štát v medzinár. stykoch: slovenský d. v OSN
2. kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: je to d.;
diplomatický príd.: d. zástupca, d-é styky; d-á štylizácia opatrná, vyhýbavá;
diplomaticky prísl.: d. pôsobiť; d. volené slová;
diplomatickosť -i ž.
diplomat [d-] -ta pl. N -ti m.
diplomat [d-] -ta pl. N -ti m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ poverený zástupca štátu v medzinárodných stykoch: uhladený, korektný d.; špičkový d.; skúsený d.; vypovedaný d.; kariérny d. profesionálny; porada diplomatov; vymenovať nových diplomatov 2. ▶ prezieravý, obozretný človek, ktorý vie zaobchádzať s ľuďmi; syn. taktik: rodený d.; zachovať sa ako d.; Bol presvedčený, že vždy lepšie obídu cieľavedomí diplomati, ktorí taktizujú ešte aj mlčaním. [Z. Gabriel] ▷ diplomatka1 -ky -tiek ž.: slovenská d. v Rakúsku
diplomat -a m. (diplomatka1 -y ž.) ‹f < l < g›
1. štátny úradník poverený zastupovaním (svojho) štátu pri medzinárodných stykoch
2. obratný, prezieravý človek, šikovný vo vyjednávaní, vybavovaní
diplomat p. taktik
taktik kto je schopný premysleným spôsobom a postupom dosiahnuť svoj cieľ, kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: parlamentný taktik • stratég (kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť svoj cieľ): politický stratég • diplomat: vie vychádzať s ľuďmi, je to dobrý diplomat • vyčkávač • opatrník • pejor. opatrnostkár (kto takticky vyčkáva, dáva pozor, aby sa neunáhlil): bol známy vyčkávač, opatrník – nikdy nepovedal svoj názor
diplomácia, -ie ž.
1. časť právnej vedy o medzinárodnom práve: študovať d-iu;
pren. často pejor. obratné a prefíkané počínanie, opatrnosť: Bez diplomacie ti to, braček, nejde. (Rys.)
2. sbor osôb zastupujúcich štát v medzinárodných stykoch: sovietska, zahraničná d.;
diplomat, -a m. úradná osoba splnomocnená zastupovať štát v medzinárodnom styku, štátnik;
pren. často pejor. kto vie obratne zaobchádzať s ľuďmi, vypočítavý, prefíkaný, opatrný človek: byť dobrým, zlým d-om;
diplomatka1, -y, -tiek ž.;
diplomatický1 príd. súvisiaci s diplomaciou: d. zástupca, d. sbor, d-á služba, d-á činnosť, d-á misia, d-é auto; nadviazať, prerušiť d-é styky; d-á reč používaná v medzinárodnom styku; pren. d-á odpoveď vyhýbavá, chytrácka, opatrná;
diplomaticky prísl.;
diplomatickosť i diplomatičnosť, -ti ž. diplomatický ráz