diplomacia -ie ž.
1. činnosť št. orgánov pri realizácii zahraničnopolitických cieľov rokovaním; dipl. personál: úspech našej d-ie
2. umenie rokovať a udržiavať medzinár., ľudské ap. vzťahy: vyznať sa v d-ii; ženská d.;
diplomat -a m.
1. kto je poverený zastupovať štát v medzinár. stykoch: slovenský d. v OSN
2. kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: je to d.;
diplomatický príd.: d. zástupca, d-é styky; d-á štylizácia opatrná, vyhýbavá;
diplomaticky prísl.: d. pôsobiť; d. volené slová;
diplomatickosť -i ž.
diplomacia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
diplomacia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨fr. ~ gr.⟩ 1. ▶ zahraničnopolitická činnosť štátnych orgánov dosahujúca konkrétne ciele formou rozhovorov a rokovaní; diplomatické kruhy; zbor diplomatov: mierová d.; parlamentná d.; uprednostňovať diplomaciu pred vojnovým konfliktom; vhodne zostaviť domácu diplomaciu; úloha slovenskej diplomacie na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu; prijatie predstaviteľov zahraničnej diplomacie; stretnutie svetovej diplomacie 2. ▶ časť právnej vedy o medzinárodnom práve; súbor noriem a zvykov v medzinárodných stykoch: študovať, prednášať diplomaciu; absolvovať postgraduál z diplomacie; osvojiť si medzinárodnú diplomaciu 3. ▶ povolanie diplomata: pracovať väčšiu časť života v diplomacii; venovať sa diplomacii 4. ▶ umenie prezieravo, obozretne rokovať s ľuďmi, udržiavať dobré vzťahy; syn. takt: ženská d.; uplatniť diplomaciu na pracovisku; presadzovať svoje názory s väčšou diplomaciou; Od babičky a našej mamy sa priučila aj diplomacii. [L. Ballek]
diplomacia -ie ž. ‹f < l < g›
1. oficiálna činnosť smerujúca k dosiahnutiu zahraničnopolitických cieľov a úloh rokovaním: mierová d.
2. povolanie diplomata: venovať sa d-ii
3. diplomati ako celok, diplomatické kruhy
4. umenie vyjednávať, spoločenská obratnosť v rokovaní sledujúca dosiahnutie stanoveného cieľa: ženská d.
diplomacia p. taktika
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
taktika premyslený, zámerný postup pri istej činnosti, v istej situácii: zdržiavacia taktika; zvoliť dobrú taktiku • stratégia: stratégia boja • diplomacia: ženská diplomacia
diplomácia, -ie ž.
1. časť právnej vedy o medzinárodnom práve: študovať d-iu;
pren. často pejor. obratné a prefíkané počínanie, opatrnosť: Bez diplomacie ti to, braček, nejde. (Rys.)
2. sbor osôb zastupujúcich štát v medzinárodných stykoch: sovietska, zahraničná d.;
diplomat, -a m. úradná osoba splnomocnená zastupovať štát v medzinárodnom styku, štátnik;
pren. často pejor. kto vie obratne zaobchádzať s ľuďmi, vypočítavý, prefíkaný, opatrný človek: byť dobrým, zlým d-om;
diplomatka1, -y, -tiek ž.;
diplomatický1 príd. súvisiaci s diplomaciou: d. zástupca, d. sbor, d-á služba, d-á činnosť, d-á misia, d-é auto; nadviazať, prerušiť d-é styky; d-á reč používaná v medzinárodnom styku; pren. d-á odpoveď vyhýbavá, chytrácka, opatrná;
diplomaticky prísl.;
diplomatickosť i diplomatičnosť, -ti ž. diplomatický ráz