diletant -a m. kto nemá na vykonávanie istej činnosti odb. prípravu; často pejor. nedouk: v hudbe je d. nevyzná sa v nej;
diletantka -y -tiek ž.;
diletantský príd. neodborný, povrchný: d. prístup, d-á kresba;
diletantsky prísl.;
diletantstvo -a s. neodb. prístup
diletantstvo [d-] -va s.
diletantstvo [d-] -va -tiev s. 1. ▶ diletantský, neprofesionálny prístup k istému odboru, neodbornosť; syn. diletantizmus: d. organizátorov podujatia; Hľadel spod veže na nedokonale vyrovnané trojstupy a z duše opovrhoval ich vojenským diletantstvom. [P. Karvaš] 2. obyč. pejor. ▶ povrchné vykonávanie istej činnosti, nedbajstvo: absolútne d.; naprávať diletantstvo ministra [Pc 1998]; Dáva sa vystríhať pred donebavolajúcim diletantstvom lekárskeho zboru, ako i súčasným biednym stavom medicíny vôbec. [P. Karvaš]
diletant -a m. (diletantka -y ž.) ‹t› kto sa len zo záľuby zaoberá niečím, na čo nemá odbornú prípravu, samouk; pejor. povrchný znalec, nedouk;
diletantský príd. neodborný, neumelý, povrchný: d-á práca; – d. názor;
diletantstvo -a s.
amaterizmus pestovanie niečoho zo záľuby (op. profesionalizmus) • amatérstvo: amaterizmus, amatérstvo v liečení • neodbornosť (nezodpovedanie odborným poznatkom): neodbornosť zákroku • ochotníctvo (herectvo zo záľuby) • laickosť • náturizmus • pejor.: diletantstvo • diletantizmus • hovor. pejor. fušerstvo
diletantstvo p. amaterizmus
diletant, -a m. kto sa zaoberá niektorým odvetvím vedy al. umenia zo záľuby, bez odbornej prípravy, ochotník;
často pejor. nedouk, neodborník: byť d-om v niečom nevyznať sa;
diletantka, -y, -tiek ž.;
diletantský príd.: d-á práca neodborná, d-é vedomosti povrchné;
diletantsky prísl. neodborne;
diletantstvo, -a str. neodbornosť, diletantizmus