Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj subst

diletant -a m. kto nemá na vykonávanie istej činnosti odb. prípravu; často pejor. nedouk: v hudbe je d. nevyzná sa v nej;

diletantka -y -tiek ž.;

diletantský príd. neodborný, povrchný: d. prístup, d-á kresba;

diletantsky prísl.;

diletantstvo -a s. neodb. prístup

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
diletant ‑a mn. I ‑tmi m.; diletantka ‑y ‑tiek ž.; diletantský; diletantsky prísl.; diletantstvo ‑a s.

diletant [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m.

diletant [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨tal.⟩ 1.kto nemá na vykonávanie istej profesionálnej činnosti odbornú prípravu; syn. neodborník, neprofesionál: počítačový d.; politickí diletanti; pracovať s nadšením diletanta; poriadny dom nepostaví d.; On, skúsený novinár, pardonoval novinárskeho diletanta, intelektuála a spisovateľa, ktorý sa v denníku ocitol iba prechodne. [Š. Žáry]
2. obyč. pejor. ▶ povrchný znalec odboru, nedouk: primitívny d.; zbohatlícki diletanti; označiť niekoho za diletanta; písať o veci na úrovni diletanta; byť v niečom absolútny d.; Všeznalci, ktorí si trúfajú do všetkého hovoriť, sú skoro bez výnimky diletanti a lepšie je ich nepočúvať. [NP 1987]
diletantka -ky -tiek ž.

diletant -a m. (diletantka -y ž.) ‹t› kto sa len zo záľuby zaoberá niečím, na čo nemá odbornú prípravu, samouk; pejor. povrchný znalec, nedouk;

diletantský príd. neodborný, neumelý, povrchný: d-á práca; – d. názor;

diletantsky prísl.;

diletantstvo -a s.

amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


diletant p. amatér

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

diletant, -a m. kto sa zaoberá niektorým odvetvím vedy al. umenia zo záľuby, bez odbornej prípravy, ochotník;

často pejor. nedouk, neodborník: byť d-om v niečom nevyznať sa;

diletantka, -y, -tiek ž.;

diletantský príd.: d-á práca neodborná, d-é vedomosti povrchné;

diletantsky prísl. neodborne;

diletantstvo, -a str. neodbornosť, diletantizmus

diletant
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) diletant
G (bez) diletanta
D (k) diletantovi
A (vidím) diletanta
L (o) diletantovi
I (s) diletantom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) diletanti
G (bez) diletantov
D (k) diletantom
A (vidím) diletantov
L (o) diletantoch
I (s) diletantami
I (s) diletantmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu