diktatúra -y ž.
1. neobmedzená moc jednotlivca, skupiny al. triedy: fašistická, totalitná d.; nastoliť d-u
2. forma uskutočňovania št. moci jednou polit. silou: d. proletariátu (podľa marxistického chápania)
3. diktátorstvo
diktatúra [d-] -ry -túr ž.
diktatúra [d-] -ry -túr ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ neobmedzená vláda, moc jednotlivca al. skupiny jednotlivcov; štát, v ktorom sa takouto formou vládne; syn. diktátorstvo, autokracia: vojenská, policajná d.; totalitná d.; Čilská fašistická junta pokračuje v likvidácii protivníkov diktatúry. [Vč 1977] 2. ▶ spôsob vykonávania štátnej moci prostredníctvom jednej vládnucej politickej sily: d. väčšiny nad menšinou; nastoliť diktatúru proletariátu; Nebol by som za to, aby sme od komunistickej diktatúry prešli k antidemokratickej demagógii. [G. Rothmayerová] 3. ▶ neobmedzené presadzovanie niečoho: d. peňazí; d. trhu; modelová diktatúra nevkusu [I. Kadlečík]
diktatúra -y ž. ‹l›
1. neobmedzená vláda, moc (jednotlivca al. skupiny): vojenská d.; totalitná d. vláda jednej strany
2. forma, spôsob uskutočňovania štátnej moci jednou vládnucou politickou silou (v údajnom záujme niektorej veľkej spoločenskej skupiny): marx. d. proletariátu
3. diktátorský štát
4. neobmedzené ovládanie niečoho, diktátorstvo
absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládu • despotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovláda • hrôzovláda • tyrania • tyranstvo • tyranizmus • diktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)
diktatúra p. absolutizmus
diktatúra, -y ž. neobmedzená vláda, moc jednotlivca, jednej politickej strany al. spoločenskej triedy: buržoázna, fašistická, vojenská d.; nastoliť, zaviesť, zvrhnúť d-u; d. proletariátu štátna moc proletariátu, nastolená po zvrhnutí moci buržoázie a rozbití buržoázneho štátneho aparátu; forma prechodu od kapitalizmu k socializmu