diktátor -a m. neobmedzený vládca, samovládca: samozvaný d.;
pren. expr. (domáci) d. panovačný muž;
diktátorský príd.: d. štát, d-é metódy;
diktátorsky prísl.;
diktátorstvo -a s. panovačnosť
diktátorstvo [d-] -va s.
diktátorstvo [d-] -va -tiev s. 1. ▶ uplatňovanie neobmedzenej moci jednotlivca al. skupiny jednotlivcov; syn. diktatúra, autokracia: fašistické d.; d. Pinocheta v Čile 2. ▶ presadzovanie vlastnej vôle, panovačnosť; syn. despotickosť: bojovať proti diktátorstvu a rodinkárstvu; podopierať svoju autoritu diktátorstvom a príkazmi
diktátor -a m. (diktátorka -y ž.) ‹l›
1. vládca s neobmedzenou mocou, zverenou al. uchvátenou;
2. hovor. pejor. panovačný človek
3. hist. (v období starorím. republiky) mimoriadne menovaný úradník so zvrchovanou mocou na obmedzený čas
4. (v diplomatike) štylizátor textu písomnosti určitého vydavateľa;
diktátorský príd.: d. režim; d-é sklony;
diktátorstvo -a s. neobmedzená vláda, panovačnosť, pánovitosť, diktatúra 1, 4
diktátor, -a m. neobmedzený vládca;
pren. panovačný človek;
diktátorský príd.: d. režim, d-á moc;
diktátorsky prísl.: d. vládnuť;
diktátorstvo, -a str. vlastnosti diktátora, panovačnosť