diktátor -a m. neobmedzený vládca, samovládca: samozvaný d.;
pren. expr. (domáci) d. panovačný muž;
diktátorský príd.: d. štát, d-é metódy;
diktátorsky prísl.;
diktátorstvo -a s. panovačnosť
diktátorský [d-] -ká -ké príd.
diktátorský [d-] -ká -ké príd. 1. ▶ založený na neobmedzenej moci jednotlivca al. skupiny; súvisiaci s diktátorom, s diktatúrou; syn. autokratický: tvrdý d. režim; d. štát; získať diktátorskú plnú moc 2. expr. ▶ nástojčivo presadzujúci svoju vôľu, panovačný, despotický: diktátorská mentalita; diktátorské zasahovanie; uplatňovať diktátorské metódy riadenia v podniku; Žiaden diktátorský, direktívny systém tvorivosti neprospieva, ba priam ju neznáša, bojuje proti nej. [Vč 1990]
diktátor -a m. (diktátorka -y ž.) ‹l›
1. vládca s neobmedzenou mocou, zverenou al. uchvátenou;
2. hovor. pejor. panovačný človek
3. hist. (v období starorím. republiky) mimoriadne menovaný úradník so zvrchovanou mocou na obmedzený čas
4. (v diplomatike) štylizátor textu písomnosti určitého vydavateľa;
diktátorský príd.: d. režim; d-é sklony;
diktátorstvo -a s. neobmedzená vláda, panovačnosť, pánovitosť, diktatúra 1, 4
diktátorský (i expr.) založený na neobmedzenej moci jednotlivca al. jedného (obyč. politického) subjektu; svedčiaci o diktatúre, diktáte • autokratický: diktátorský, autokratický štát • samovládny: samovládny systém, vodca • despotický: despotická vláda, moc • panovačný • autoritatívny: panovačný otec; panovačné, autoritatívne správanie
mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom • vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie • diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy • vládychtivý • vládybažný • mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán • svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány • veľmocenský • imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov • vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch
panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci
totalitný ktorý je založený na násilnej, neprirodzenej jednote; ktorý je príznačný pre totalitu • totalistický • zried.: totalitaristický • totalitárny: totalitná, totalistická vláda; totalitaristická, totalitárna strana • autoritatívny (ktorý má nedobrovoľnú, neprirodzenú autoritu; ktorý si autoritu vynucuje šírením strachu, represívnymi opatreniami a pod.): totalitný, autoritatívny režim • diktátorský (založený na neobmedzenej vláde jednotlivca; op. demokratický): diktátorské metódy vládnutia
diktátor, -a m. neobmedzený vládca;
pren. panovačný človek;
diktátorský príd.: d. režim, d-á moc;
diktátorsky prísl.: d. vládnuť;
diktátorstvo, -a str. vlastnosti diktátora, panovačnosť