Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

diktátor -a m. neobmedzený vládca, samovládca: samozvaný d.;

pren. expr. (domáci) d. panovačný muž;

diktátorský príd.: d. štát, d-é metódy;

diktátorsky prísl.;

diktátorstvo -a s. panovačnosť

diktátor [d-] -ra pl. N -ri m.

diktátor [d-] -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ neobmedzený vládca; syn. samovládca, autokrat: zvolený, samozvaný d.; autoritársky d.; španielsky d. Franco; Vtedy iracký diktátor Saddám Husajn udrel na tú najcitlivejšiu strunu - na nacionalizmus. [NO 1990]
2. expr. ▶ človek usilujúci sa ovládnuť iných al. presadzujúci svoju vôľu; panovačný človek; syn. despota: označiť niekoho za diktátora; Sú dva typy režisérov. Prvý typ je režisér-diktátor. [Ľ. Zúbek]; Nezákonnosť, nátlak, bašovanie, okresní diktátori. A to sme boli my, počujete, to sme boli my. [V. Mináč]
▷ diktátorík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. iron. k 2: d. okresného formátu; Voči ľuďom jeho typu mala akúsi podvedomú averziu, možno to zavinili ostré črty tváre diktátoríka, panovačné oči. [I. Izakovič]; diktátorka -ky -riek ž.

diktátor -a m. (diktátorka -y ž.) ‹l›

1. vládca s neobmedzenou mocou, zverenou al. uchvátenou;

2. hovor. pejor. panovačný človek

3. hist. (v období starorím. republiky) mimoriadne menovaný úradník so zvrchovanou mocou na obmedzený čas

4. (v diplomatike) štylizátor textu písomnosti určitého vydavateľa;

diktátorský príd.: d. režim; d-é sklony;

diktátorsky prísl.;

diktátorstvo -a s. neobmedzená vláda, panovačnosť, pánovitosť, diktatúra 1, 4

diktátor, -a m. neobmedzený vládca;

pren. panovačný človek;

diktátorský príd.: d. režim, d-á moc;

diktátorsky prísl.: d. vládnuť;

diktátorstvo, -a str. vlastnosti diktátora, panovačnosť

diktátor m lat neobmedzený vládca: diktátor gen na půl roka w čas weliké potřeby býwal wolený (StN 1793)