difúzia -ie ž. odb. rozptýlenie čiastočiek jednej látky v inej látke: d. kyslíka vo vode;
difúzny príd.
1. difúzia: d-a schopnosť, rýchlosť
2. rozplývavý, rozptýlený: d. odraz svetla;
difúzne prísl.;
difúznosť -i ž.
difúzia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
difúzia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. fyz. ▶ (samovoľný) pohyb častíc al. molekúl v plyne, v kvapaline al. v tuhej látke majúci tendenciu vytvoriť ich rovnomerné rozdelenie po celom objeme telesa; syn. rozptyl: jednosmerná, priestorová d.; studená, horúca d.; kontinuitná, nepretržitá d.; postupná d. prímesí; d. vodných pár; d. elektrónov; pokovovanie difúziou 2. potrav. ▶ výroba cukrovej šťavy vylúhovaním repných rezkov za tepla 3. sociol. ▶ rozširovanie sociálnych javov vnútri spoločnosti i medzi spoločnosťami: d. kultúry, kultúrna d.
difúzia -ie ž. ‹l›
1. kniž. a odb. prenikanie, prestupovanie, prelínanie, presakovanie: fyz. samovoľné prenikanie atómov al. molekúl z oblasti vyššej koncentrácie do oblasti nižšej koncentrácie vplyvom tepelného pohybu častíc; hut. d. kovov
2. cukrovar. výroba cukrovej šťavy vylúhovaním repných rezkov al. rozsekanej cukrovej trstiny horúcou vodou; zariadenie na tento proces zostavené z niekoľkých difuzérov
3. opt. d. svetla odchýlenie od priameho smeru postupu do všetkých možných iných smerov, rozptyl
difúzia odb. pohyb atómov al. molekúl látok z miesta vyššej koncentrácie do miest s nižšou koncentráciou • rozptyl: rozptyl svetla, magnetického toku
difúzia, -ie ž.
1. fyz. pomalé presakovanie, prenikanie, miešanie sa dvoch tekutín al. plynov oddelených priehradkou z presiakavej hmoty: d. vodných pár;
2. opt. d. svetla rozptyl;
3. cukrovar. získavanie cukru z repy;
difúzny príd.: fyz. d. čas potrebný na difúziu; d-e svetlo rozptýlené; psych. d-e myslenie nejasné, rozptýlené; cukrovar. d-a šťava získaná difúziou repy;
difúzne prísl. rozptýlene;
difúznosť, -ti ž. rozptýlenosť