dievka -y -vok ž.
1. odrastené dievča, deva: driečna d.; mládenci a d-y; d. na vydaj; stará d. žena, kt. sa nevydala; predajná d. prostitútka
2. hovor. dcéra: vydávať d-u
3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!
● pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;
dievocký príd. k 1, 2: d. stav;
dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;
dievčisko -a -čisk s. zvel.
dievka -ky -vok ž.
dievka -ky -vok ž. 1. ▶ slobodné odrastené dievča; syn. deva, dievčina: krásna, švárna, hrdá d.; nezbedná, šibalská d.; vydajachtivá d.; radodajná, predajná, ľahká d. prostitútka; Ak vetvička do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievka do roka vydá. [Pc 1998] □ stará d. nevydatá žena 2. hovor. ▶ priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: sedliacka d.; vydávať dievku; Kam ideš, dievka nezdarená? Na to sme ťa vychovali, aby si sa túlala nocami? [R. Jašík] 3. expr. ▶ dôverné oslovenie, obyč. blízkej osoby: to sotva pôjde, d. moja!; Múčku je škoda, dievka moja. Múčka je dar Boží. [V. Mináč] 4. ▶ (v minulosti) pomocnica v domácnosti; syn. slúžka: najať si dievku; Tak sa začal pre Marku život kravskej dievky, dievky od kráv, trpký, ťažký život. [V. Mináč] ◘ fraz. dievka ako/ani osa šikovná, vrtká; dvere vrždia ako starej dievky čižmy veľmi; chodiť/pozerať/poškuľovať za dievkami zaujímať sa o ne, uchádzať sa o ne ▷ dievočka -ky -čiek ž. zdrob.: štíhle, vrtké dievočky; Och, či si ty len gazdinka, dievočka moja. [K. Horák]; dievčisko -ka -čisk s. zvel.: splašené, bláznivé d.; dievčiská z mesta; d. jedno potvorské!; d. nevďačné!; Tie väčšie dievčiská treba už riadne obliekať. [J. Podhradský]
dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka
2. p. milá 3. p. žena 1
dievka p. dievča 1
dievka, -y, -vok ž.
1. slobodné, na vydaj súce dievča, deva; dospelé dievča: mladá, driečna, slobodná d.; gazdovská, sedliacka d.; d. na vydaj; stará d. žena, ktorá sa nevydala; ostať starou d-ou nevydať sa
● hovor. za dievky za slobodna; chodiť k d-e, za d-ami na zálety;
2. ľud. dcéra: dievka moja oslovenie mladšej ženy staršou osobou; Jano tovariš s majstrovou dievkou sa splietol. (Gab.)
3. zastar. služobné dievča, slúžka: Anka slúžila ako kravská dievka (Taj.) pri kravách; kuchynská d. (Vaj.);
dievocký príd.: d. stav, d-é šaty;
dievčisko, -a, -čisk str. zvel.;
dievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. obyč. o malom dievčatku
dievka ž. 1. csl dospelé dievča: Jaké ďieuča, ďieuka súca na vidaj! (Návojovce TOP); Takej ďiefce sa uš patrí vidávat! (Čičmany ŽIL); Ke_cem biu̯a dzífka, uš sem chodziu̯a k muzice (Hlboké SEN); Ta keho scela dzefka, ta sebe teho vžala (Kokšov-Bakša KOŠ) L. obraznie dziefki (Žakarovce GEL) - ktoré nosia obrazy pri náboženských obradoch; stará dziévka (Bošáca TRČ) - staršia nevydatá žena F. ďiouka krú a mľieko (Rim. Píla RS) - s bielou pleťou a červenými lícami; stará dziévka a stará kočka ňidze pokoja ňemajú (Bošáca TRČ) - sú večne nespokojné 2. strsl, vsl dcéra: Dve ďieuki som vidala (Kráľ. Lehota LM); Jeseň sa mu ďiouka vidala (Klenovec RS); Mán pe_ďioukou a ti samich sinou (Pukanec LVI); A tvoja dzifka śe ňevidala? (V. Šariš PRE) L. od ďiauki ďiauka (Revúca) - vnučka F. jaka mac, taka dziefka (Markušovce SNV) - dcéra má vlastnosti matky 3. oslovenie mladšej ženy staršími: Moja ďiouka, čože ti mňe spravíš? (Lišov KRU); Ti, moja diouka, ti sa podobáž na tvoju mamu (Kvačany LM) 4. strsl, zsl niekdajšie služobné dievča: Máme v dome jednu vlasnú ďiouku a dve služobnie ďiouke (Hliník n. Hron. NB); Izbová ďieuka räďila izbi, na robotu vo duore bola duorna ďieuka (Leštiny DK); Je u ňih za dzífku (Brodské SKA); služebná dziévka (Brestovany TRN) 5. v dvojslovnom názve a. rastliny: stará ďiouka (Pukanec LVI) - okrasný ker, bot. kalina (Viburnum) b. hmyzu: obarená ďieuka (Bošany TOP) - druh vodného hmyzu, zool. vážka (Libellula)
dievka [diev-, dév-, diov-, dív-] ž 1. slobodné, na vydaj súce dievča, deva; panna: počal z dievky čistej (ASL 14. st); ta diewka, kteraz przy domie negest vstawiczna (ŽK 1473); ocži dywki (BAg 1585); z deuku sedjel na ustlany (SKALICA 1671); wirostagice diewky w každi mesic gedenkrat krwotok (:žensku nemoc:) trpj (KoA 17. st); gesste djouka bila (KRUPINA 1745); virgo exoleta: stara, ostaralá dewka (KS 1763) staršia nevydatá žena L. swata diewko diewek (VE 14. st E) náb panna panien; prjtelska ďewka príbuzná, z rodiny (KS 1763); posluhovná, služobná d. slúžka: diewcze swogeg sluzebneg (ŽILINA 1587); pediseqva: posluhowná ďewka (KS 1763) 2. priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: newieste sweg, Thomassowieg diewcze, dal piet a 40 zlatich (ŽK 1459); kdi pan richtar dawal diwku za muss (TRENČÍN 1580); wiwrž diwku y sina (TC 1631); Sos Kiralka swogou dioukou se zatwarali do komory (KRUPINA 1716) L. swogou synownou diewkou (S. ĽUPČA 1603) s vnučkou (po synovi); bratná, sesterná d. bratova, sestrina dcéra, neter (po bratovi, sestre): odprawyla swu bratnu djewku (S. ĽUPČA 1614); grunt z roliami poruczila sesternim dieukam (ŽIAR n. H. 1661) F. nechcem, abi bila ďewka smrti (BR 1785) aby zomrela 3. slúžka, služobníčka: muoz gi (žene) dati pacholka aneb diewku, kteraz pod gegi ruku ma biti (ŽK 1473); truhlu pre kuchinsku dgewku gsem okowal (DUBNICA n. V. 1729) pre pomocnicu v kuchyni; rekla Petrowy dewka wratna (Le 1730) vrátnička; focaria: kuchárka aneb ďewka warjcy; ancilla: ďewka, djwka, služebnjca (KS 1763) L. d. božia, d. (Krista) Pána Panna Mária: ey, dywka Paně (CC 1655); dewka Krysta P.; zdravas, ďewko božj (BlR 18. st); dievsky, dievocký [-oc-, -ec-] príd k 1: stawu pannenskeho y diewockeho (LIPTOV 1716); kastjl dyewecky (KrP 1760); foeminei coetus: ďewské schádski (KS 1763); -očka [-oč-, -eč-] dem expr k 1: pogawsse poctjwu dgewocku gmenem Orssulu (SLIAČE 1613); adolescentula: mladička ďewečka (KS 1763) L. darúwám prowázky slúžebnjm děwečkam (SlK 1766-80) slúžkam; k 2: gmiela syrotu, deweczku swu (ŽK 1485); ponesiet ku obetie za syna aneb za deweczku beranka (BAg 1585); Yano Masziarowy synowe a dewečka (BÁTOVCE 1617); k 3: ey, ya děwečka geho (CC 1655); pásly gich (ovce) ďewečki (GV 1755); ancillula: ďewečka, služebnička (KS 1763); dievoctvo [-o, -í, devectvo] s k 1: Halgasskina diewka ge striga gesste za diewocztwa (KRUPINA 1675) za slobodna; swoge dewectwo w cistoty donosila (AgS 1708); w diewoctwj samodruha bola (KRUPINA 1745)