Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.; chlapci a d-e; d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky; d-é meno zaslobodna;

dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

dievčensky prísl.;

dievčenstvo -a s.

1. k dievča

2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

dievčatisko -a -tísk s. zvel.

dievča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.

dievča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia: školopovinné d.; šťúple, tenké d.; mladšie, staršie dievčence; odevy pre dievčatá; vyberať na gymnastiku pohybovo nadané dievčatá; To ti je beťár dievča, tá ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; Šesť rokov, to je čas, keď sa z dieťatka stáva chlapčisko a dievča. [Vč 1984]
2. ▶ mladá nevydatá žena; syn. dievka: vzdelané, atraktívne d.; d. na vydaj; Ech, bisťubohu, do oka mi padlo dievča - iskra, kamaráti. [D. Tatarka]
3. hovor. ▶ priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: porodiť, vychovať dve dievčence; d. sa mi už vydalo □ za dievčaťa zaslobodna
4. hovor. ▶ žena v ľúbostnom vzťahu k mužovi; syn. milá: milované d.; hľadať si d.; chodiť s dievčaťom; Ak už máš dievča, tak sa s ňou pekne rozídeš, svet sa preto ešte nezrúti. [J. Pohronský]; Našiel som si dievča, vzal som si ju za ženu. [D. Tatarka]
5. hovor. ▶ (v minulosti) pomocníčka v domácnosti: hľadať d. na domáce práce; K dieťaťu prijala pani Gábrišová dievča zo svojej rodnej obce. [K. Lazarová]
◘ fraz. dievča ako kvet svieže, životaschopné; ľahké dievča prostitútka; medzi nami dievčatami úprimne povedané; je dievčaťom pre všetko vykonáva všetky drobné, obyč. nepopulárne práce; chodiť/behať za dievčatami dvoriť im
▷ dievčatko -ka -tiek s. zdrob.: usmiate, šantiace d.; bucľaté rúčky dievčatka; adoptovať si, vychovať d.; Bolo to drobné čiernovlasé dievčatko, v tom čase hádam desaťročné. [P. Andruška] ◘ fraz. zapýriť sa/očervenieť ako dievčatko veľmi, silno ▷ dievčatisko -ka -tísk s. zvel.: strapaté d.; d. s veľkými okáľmi; ty hlúpe, neposlušné d.!; Tie dievčatiská nenudilo nič. Vo všetkom našli dôvod na smiech. [B. Bobáková]

dievča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str.

1. nedospelý človek, dieťa ženského pohlavia, dievka, panna: mladé, švárne d., slobodné d.; poriadne, poctivé d. mravne zachované; d. na vydaj dospelá dievka; d. ako ruža zdravé, pekné

● za dievčaťa za slobodna;

2. hovor. milá: mať, nemať d.;

3. hovor. pomocnica v domácnosti;

dievčenský príd. k 1:

1. súvisiaci s dievčaťom, pochádzajúci od dievčaťa, od dievčat: d. vek, d. hlas, spev; d-é meno pred vydajom; pren. d-á povaha nežná; d-á tvár pekná;

2. určený pre dievčatá: d. internát, d-á škola, d-á izba; d-é meno;

dievčensky prísl.: vyzerať d.;

dievčenskosť, -ti ž. súhrn charakteristických vlastností dievčaťa;

dievčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: malé, útle d.;

dievčatisko, -a, -tísk str. zvel.

dievča s.
1. csl dieťa, potomok ženského pohlavia: Ke_dzačälo bi_ďieuča ďieukou (Žaškov DK); Ešťe som len také ďieuča bola, také s krátkima sukňama (Kšinná BÁN); Istí gazda mieu̯ jedno dzífča a jedného chu̯apca (Jablonové MAL); Pirši śe nam narodzil sin, druhe bilo dzifče (Dl. Lúka BAR)
2. csl dievka, mladšia slobodná žena: Čo buďež robit s tím dievčatom, ket sa ti nevidá? (Val. Belá PDZ); Džiavše, kodi sa vidáš? (Kameňany REV); Vivinula sa a už biu̯o to velice piekne dzífča (Záh. Bystrica BRA); To dziefčeta zme hodziľi s kudzeľu (Baldovce LVO)
F. ďiouša ako lusk (Rim. Píla RS) - pekné a šikovné; dziefče jak prepilka (Studenec LVO) - obratné
3. strsl, zsl milá, frajerka: Jeden každí svojmu dieučaťu postaviu̯ máj (Parížovce LM); Šou̯ do toho domu, ďe choďiu̯ k tomu ďioučaťu ako k frajerki (V. Lom MK); Našóv son si dziévča, ženic ca budem (Brestovany TRN); dievčisko s. zvel. expr. k 1, 2: A to bolo takuo mocnuo ďioučisko (V. Lom MK); To je huncúd diaušisko (Rochovce ROŽ); Že śe ňehaňbiš, také dziefčisko, hrac śe z malima dzecmi! (Spiš. Štvrtok LVO)

dievčisko p. dievča

dievča [diev-, diov-, dév-, dív-] s
1. slobodná mladá žena, mladá dievka: esste gsem len dyewcza bola (KRUPINA 1691); na spúsob djwčat (KS 1763); wissli ze sskoli sto mnichu a za nimi 400 dewčenec (NHi 1791)
L. kde to diwča sluzebne bilo (SKALICA 1783) slúžka
2. priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: porucziam diewczaczu piet zlatich na suknu (ŽILINA 1576); sama tak newye powyedat, yako gegi dyoucza a chlapecz; o hajduchowich dyewčenczach (KRUPINA 1699, 1726); dievčatný, dievčatský [dev-], dievčanský [dív-] príd k 1: od dyewcžatnich (črievic) (KRUPINA 1721); ďewčatsky, djwčansky (KS 1763); po d-čansku prísl výraz po dievčensky: po djwčansku (KS 1763); -tko dem k 1: nektere dewczatko s konem vrazyl (HLOHOVEC 1559); w druhem pohlavy sau déwčatko, dewečka, panna (OP 1685); chlapcy a dgewčatka w gedenactom a dwanactom roku (PODKONICE 1771); k 2: Beno Prybyss sam dobrowolnie se offerowal dati syrotam sweho syna dwom diewčatkom fl 12 (P. ĽUPČA 1591); devčatko fogtove (SOBOTIŠTE 1616 E); od pastorka meho diwczatko (PREŠOV 1695); zanechawa venditor na stranu diewczatka sweho zlatich rimskich deset (ŽILINA 1711); porodila dívčátko (BR 1785)