didaktika -y -tík ž. odbor pedagogiky, kt. sa zaoberá teóriou vyučovania a výchovy;
didaktik -a mn. -ci m. odborník v didaktike;
didaktický príd.
1. k didaktika: d-é metódy, zásady
2. pôsobiaci poučne al. výchovne: d-á poézia, pointa;
didakticky prísl.
didaktický [d-t-] -ká -ké príd.
didakticky [d-t-] prísl.
didaktický [d-t-] -ká -ké príd. 1. ped., psych. ▶ súvisiaci s didaktikou, výchovný: didaktické princípy; didaktická technika; didaktické prostriedky, pomôcky; didaktická analýza; didaktické testy; didaktické hry; ped. d. formalizmus zameriava sa na formálny výcvik duševných schopností, napr. pamäti, pozornosti 2. ▶ ktorý poúča, poskytuje poučenie; syn. poučný: d. charakter básne
didakticky [d-t-] prísl. ▶ príznačne pre didaktický charakter, ráz niečoho, výchovne, poučne: pôsobiť d.; d. hodnotné články; d. efektívna metóda; kniha d. príťažlivým spôsobom odpovedá na principiálne otázky
didaktika -y ž. ‹g›
1. teória vyučovania, súčasť pedagogiky sledujúca zákonitosti vyučovacieho procesu
2. výchovná tendencia, poučný ráz, poúčanie, didaxia;
didaktický príd.: d. spis, zreteľ; d-á činnosť učiteľská, vyučovateľská; – d-á literatúra, báseň poučného rázu;
didakticky prísl.;
didaktickosť -ti ž. didaxia, didaktizmus
didaktický p. poučný
náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál
poučný poskytujúci poučenie: poučný film, príbeh • didaktický (ktorý poúča a vychováva zároveň): poučný, didaktický koniec bájky; didaktická poézia • inštruktívny • inštrukčný
p. aj náučný
didaktika, -y ž. odvetvie pedagogiky, zaoberajúce sa výkladom metód vyučovania;
didaktický príd. poučujúci, poučný: d. spis, d-é dielo, d-á báseň;
didaktičnosť i didaktickosť, -ti ž. poučný ráz, poučná snaha;
didaktik, -a, mn. č. -ci m. odborník v didaktike