dichotómia -ie ž. delenie na dvoje, dvojdielnosť;
dichotomický príd.: d-é delenie
dichotómia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
dichotómia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. odb. ▶ delenie na dve časti; triedenie do dvoch skupín; syn. dvojdielnosť: pravá, nepravá d.; časová d.; d. prežívanej reality; d. spisovnosti a nespisovnosti 2. bot. ▶ rozkonárenie rozdelením na dve nové časti, z ktorých vyrastajú obyč. rovnako hrubé časti: d. vrcholu, konára, koreňa 3. astron. ▶ úkaz, pri ktorom rozhranie svetla a tieňa prechádza stredom pozorovaného telesa, napr. planéty Merkúr
dichotómia -ie ž. ‹g›
1. kniž. a odb. delenie na dve časti, triedenie do dvoch skupín, dvojdielnosť: bot. d. koreňa, stonky vidličnaté vetvenie; log. systematické delenie všeobecnejších (rodových) pojmov vždy len na dva zvláštne (druhové) pojmy, dichotomické delenie
2. astron. vzhľad Mesiaca al. Venuše v kvadratúre, t. j. ak je viditeľná presne polovica ich osvetlenej časti;
dichotomický príd. odb. dvojdielny: log. d-é delenie dichotómia; d-á klasifikácia založená na tomto delení; kyb. d-é hľadanie (dát) prebiehajúce po krokoch;
dichotomicky prísl.
dichotómia delenie na dvoje • dvojdielnosť: dichotómia jazykov
dichotómia, -ie ž. rozdelenie na dvoje, dvojdielnosť;