dialektika -y ž.
1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov; materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu
2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy; d. poznania a praxe;
dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;
dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika; d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;
dialekticky prísl.
dialektika [d-t-] -ky ž.
dialektika [d-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ umenie viesť diskusiu, argumentovať, zisťovať pravdu odhaľovaním rozporov v reči odporcu: využívať dialektiku v každodennom živote 2. filoz. ▶ (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v troch stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako plynulé vytváranie a prekonávanie protikladov: zložitá d.; d. v biológii; materialistická d. materialistická aplikácia Hegelovho učenia na vývoj prírody, ľudskej spoločnosti a myslenia 3. filoz. ▶ učenie o premenlivosti sveta, o prechode všetkého do svojho protikladu: d. spoločenského vývinu
dialektika -y ž. ‹g› filoz.
1. (pôvodne) umenie viesť polemiku, zisťovať pravdu odhaľovaním rozporov v reči odporcu
2. (v scholastike) formálna logika
3. (u Hegla) učenie o vývoji ducha a myslení v troch stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako plynulé zjednocovanie protikladov; materialistická d. materialistická aplikácia Heglovho učenia na vývoj prírody, ľudskej spoločnosti a poznania;
dialektický2 príd.: d. vývoj; d. materializmus svetový názor marxistickej filozofie; cirk. d-á teológia teologický smer po 1. svetovej vojne zakladajúci sa na téze o absolútnej nadprirodzenosti Boha, ktorú človek nijako nemôže pochopiť;
dialekticky2 prísl.
dialektika [vysl. dyalektyka], -y ž.
1. filoz. veda o všeobecných zákonoch pohybu a vývinu prírody, ľudskej spoločnosti a myslenia; marxistická d. vedecká metóda poznania vyvíjajúcich sa prírodných a spoločenských javov pomocou odhaľovania vnútorných protirečení a boja protikladov, vedúcich k zmenám od jednej kvality k druhej; materialistická, idealistická d.;
2. vývin a boj protirečení v prírodných a spoločenských javoch: d. prírody, d. histórie;
dialektický príd.: d. proces, d-á metóda; d. materializmus svetonázor marxisticko-leninskej strany, vypracovaný Marxom a Engelsom a rozvitý ďalej Leninom;
dialekticky prísl.;
dialektik, -a, mn. č. -ci m.
1. kto ovláda dialektickú metódu; u starých Grékov dobrý rečník, debatér, diskutér;
2. prívrženec dialektickej filozofie v staroveku
dialektika ž gr umenie logicky uvažovať a dišputovať: dialektyku neb uměnj, kteréž uči dobre rozmluwati (WU 1750)