dialektika [vysl. dyalektyka], -y ž.
1. filoz. veda o všeobecných zákonoch pohybu a vývinu prírody, ľudskej spoločnosti a myslenia; marxistická d. vedecká metóda poznania vyvíjajúcich sa prírodných a spoločenských javov pomocou odhaľovania vnútorných protirečení a boja protikladov, vedúcich k zmenám od jednej kvality k druhej; materialistická, idealistická d.;
2. vývin a boj protirečení v prírodných a spoločenských javoch: d. prírody, d. histórie;
dialektický príd.: d. proces, d-á metóda; d. materializmus svetonázor marxisticko-leninskej strany, vypracovaný Marxom a Engelsom a rozvitý ďalej Leninom;
dialekticky prísl.;
dialektik, -a, mn. č. -ci m.
1. kto ovláda dialektickú metódu; u starých Grékov dobrý rečník, debatér, diskutér;
2. prívrženec dialektickej filozofie v staroveku
dialekt [vysl. dya-], -u m. lingv. nárečie;
dialektický, novšie dialektový príd. nárečový: d. výraz, d-á výslovnosť;
dialekticky, novšie dialektove prísl.