dialekt -u m. ‹g› lingv. nespisovný útvar národného jazyka odlišujúci sa niektorými štruktúrnymi črtami a používaný na určitom území, nárečie; sociálny d. neštruktúrny útvar založený najmä na spoločensky podmienenej lexikálnej diferenciácii;
dialektový, zastar. dialektický1 príd. nárečový;
dialektovo, zastar. dialekticky1 prísl. nárečovo
erziansky dialekt → mordviančina
fuťiensky dialekt → min
juhofuťiensky dialekt → min
min m. (fuťiensky dialekt) dialekt čínštiny, delí sa na severofuťiensky používaný na severe provincie Fu-ťien a juhofuťiensky používaný na juhu provincie Fu-ťien, na západe provincie Kuang-tung, na juhu provincie Če-ťiang a na ostrovoch Chaj-nan a Taiwan
mokšanský dialekt → mordviančina
severofuťiensky dialekt → min