dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;
dialektový príd.: d. prízvuk
dialekt [d-] -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
dialekt [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨gr.⟩ 1. lingv. ▶ forma národného jazyka používaná ako dorozumievací prostriedok na menšom území; syn. nárečie: miestny d.; trenčiansky d.; spevavý d.; prepis dialektu; používať d.; dorozumievať sa dialektom; hovoriť odlišným, iným dialektom ako susedná dedina; skúmať slovenské dialekty 2. inform. ▶ označenie pre odlišnú verziu programovacieho jazyka, napr. BASIC, GWBASIC, VISUAL BASIC: dialekty Fortranu
dialekt -u m. ‹g› lingv. nespisovný útvar národného jazyka odlišujúci sa niektorými štruktúrnymi črtami a používaný na určitom území, nárečie; sociálny d. neštruktúrny útvar založený najmä na spoločensky podmienenej lexikálnej diferenciácii;
dialektový, zastar. dialektický1 príd. nárečový;
dialektovo, zastar. dialekticky1 prísl. nárečovo
erziansky dialekt → mordviančina
fuťiensky dialekt → min
juhofuťiensky dialekt → min
min m. (fuťiensky dialekt) dialekt čínštiny, delí sa na severofuťiensky používaný na severe provincie Fu-ťien a juhofuťiensky používaný na juhu provincie Fu-ťien, na západe provincie Kuang-tung, na juhu provincie Če-ťiang a na ostrovoch Chaj-nan a Taiwan
mokšanský dialekt → mordviančina
severofuťiensky dialekt → min
dialekt p. nárečie
nárečie nespisovná, historickým vývinom utvorená forma národného jazyka používaná ako dorozumievací prostriedok na menšom území • dialekt: stredoslovenské nárečie, stredoslovenský dialekt • zastar. podrečie
dialekt [vysl. dya-], -u m. lingv. nárečie;
dialektický, novšie dialektový príd. nárečový: d. výraz, d-á výslovnosť;
dialekticky, novšie dialektove prísl.