diabol, -bla m.
1. podľa cirkevného a náboženského učenia zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, nepriateľ človeka, zlý duch, čert, satan: zapredať sa, slúžiť d-ovi; d-om posadnutý; cirk. vyháňať d-a zbavovať zlého ducha; často v prirovnaniach, vo zvratoch, v porekadlách a prísloviach: zlý ako d. (o človeku) veľmi; čert ako d. oboje je rovnako zlé; vyháňať čerta d-om vhodne, primerane voleným prostriedkom, zlé zlým; kde d. nemôže, tam pošle babu (prísl.); báť sa niečoho ako d-a veľmi; bojí sa toho ako d. svätenej vody veľmi; s čertom líha, s d-om vstáva ustavične kľaje;
pren. o človeku veľmi zlých vlastností, o zlom, zlomyseľnom, zlostnom, krutom človeku: d. v ľudskej, v ženskej podobe;
2. hovor. označuje niekoho al. niečo neurčitého: čert alebo d. ktokoľvek; ký d., kýho d-a kto, čo, koho, čo; čert-diabol, čertadiabla bohviekto, ktoviečo, kdekto, kdečo, všelikto, všeličo: Vyhútali ešte i daň zo psov, daň od mäsa, za hájnika, čertadiabla, a vraj bude nám lepšie. (Tim.)
3. hovor. v niektorých spojeniach vyjadruje rozhorčenie al. kliatie: kýho d-a! čo, čože; d. to vezmi, vzal; do d-a;
diabolský príd. charakteristický pre diabla; zlý, zlomyseľný, krutý: d. smiech, úsmev; d-á maska; d. skutok, d. plán;
diabolsky prísl.: d. sa škeriť;
diabolstvo, -a str.
1. diabolské vlastnosti;
2. posadnutosť diablom: mať d. (Ráz.);
diablik, -a, mn. č. -ci/-ky m. zdrob.
1. malý diabol;
2. fam. živé, veselé, neposedné, nezbedné, samopašné dieťa;
diabliček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.;
diablisko, -a str. i m. zvel.