diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;
pren. d. v ľudskej podobe zlý človek
● expr.: zlý ako d. veľmi; báť sa niekoho ako d-a veľmi; ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne; akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa; byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť; zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať; vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým; čert ako d. všetko jedno; čert alebo d., čert-d. ktokoľvek; pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu; čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku; mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný; d-om podšitý prefíkaný; pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);
diabolský príd.
1. k diabol: d-é pokušenie; d-á maska; expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka
2. expr. prudký, divý: d-á vášeň; d. tanec;
diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;
diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.
diablik -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. (zdrob. k diabol)
diablik -ka pl. N -ky m. (rastlina)
diablik1 -ka pl. N -ky m. ▶ jedovatá rastlina lesných mokradí a rašelinísk z čeľade áronovitých; bot. d. močiarny Calla palustris
diabol -bla pl. N -bli m. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť, padlý anjel, pôvodca zla, zlý duch, protivník Boha a jeho plánu spásy, zvodca človeka; syn. satan, démon; op. anjel: d. ho pokúša; zvíťaziť nad diablom; Bože môj, diabol na mňa dýchol. [R. Sloboda]; Právnici ho poburovali. Bol presvedčený, že toto povolanie núti slúžiť aj diablovi. [Z. Gabriel]; U nás sa diabol spodobuje do človeka, je našepkávačom, pokušiteľom, ohováračom či odporcom. [LT 1998]; cirk. vyháňať diabla pomáhať postihnutému zbaviť sa zlého ducha 2. expr. ▶ človek s mnohými výraznými, obyč. zápornými vlastnosťami, veľmi priebojný, silný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach); syn. čert: učinený d.; chladnokrvný d.; Bol to diabol, pašerák prvej triedy. [L. Ballek]; Nemôžem vidieť kostol, ani toho starého diabla vo farárskej kutni. [V. Švenková]; Ingam sa zvyčajne zmohol len na poznámku: Ty si diabol! [P. Andruška] 3. hovor. expr. ▶ (ako súčasť nadávok a zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, vyhrážanie: d. diabolský!; Čo do diabla v tej kotrbe nosíš? Alebo ju máš na parádu? [J. Papp]; Vraj hodváb prepúšťa vzduch. Diabla starého. [M. Zimková]; Na pálenku som sa hneval. Tá mi otca zabila. Bodaj ňou bol diabol v pekle oheň hasil! [L. Ťažký] ◘ fraz. ísť/letieť/robiť/jazdiť ako diabol a) intenzívne b) veľmi rýchlo; smeje/rehlí sa ako diabol škaredo, nepríjemne; zlý/zlostný/žiarlivý ako diabol veľmi; akoby bol [sám] diabol doň vošiel/vstúpil al. akoby ho bol diabol posadol náhle, bez predchádzajúceho varovania sa veľmi rozzúril; byť/vystrájať ako diablom posadnutý veľmi (často až nepochopiteľne) zúriť; čert alebo diabol ktokoľvek, hocikto; čert ako diabol všetko jedno; diabol to vezmi/ber na tom nezáleží; diabol mu to pošepol/pošepkal/našepkal podľahol zlej, nesprávnej intuícii, zlému vnuknutiu; diabol v ľudskej podobe al. stelesnený diabol zlý, nebezpečný človek; hrať poker s diablom pohybovať sa na nebezpečnej pôde, byť v nebezpečenstve, riskovať; [je to] dielo diabla nešťastie prinášajúca záležitosť, vec; nepokúšaj diabla! nevystavuj sa (zbytočne) nebezpečenstvu; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); pokúšať diabla al. diablovi ruku podávať vystavovať sa nebezpečenstvu; posielať niekoho od čerta k diablovi zbytočne niekoho preháňať, často v snahe zbaviť sa ho; upísať/oddať sa diablovi celkom podľahnúť niekomu, niečomu; s čertom líha, s diablom vstáva a) je zlý b) ustavične nadáva; vyháňať čerta diablom odstraňovať jedno zlo druhým ▷ diablik2 -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. expr. k 2, 3: milý d.; Poď sem, maličký. Jazdíš ako diablik. [L. Ballek]; Diablik akýsi! [I. Habaj]; Mám ťa rada, ani neviem prečo, ty diablik, - povedala odrazu Neda. [L. Mináčová]; diablisko -ka pl. N -ká G -lisk s. i pl. N -kovia G -kov m.: d. staré!
diabol, -bla m.
1. podľa cirkevného a náboženského učenia zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, nepriateľ človeka, zlý duch, čert, satan: zapredať sa, slúžiť d-ovi; d-om posadnutý; cirk. vyháňať d-a zbavovať zlého ducha; často v prirovnaniach, vo zvratoch, v porekadlách a prísloviach: zlý ako d. (o človeku) veľmi; čert ako d. oboje je rovnako zlé; vyháňať čerta d-om vhodne, primerane voleným prostriedkom, zlé zlým; kde d. nemôže, tam pošle babu (prísl.); báť sa niečoho ako d-a veľmi; bojí sa toho ako d. svätenej vody veľmi; s čertom líha, s d-om vstáva ustavične kľaje;
pren. o človeku veľmi zlých vlastností, o zlom, zlomyseľnom, zlostnom, krutom človeku: d. v ľudskej, v ženskej podobe;
2. hovor. označuje niekoho al. niečo neurčitého: čert alebo d. ktokoľvek; ký d., kýho d-a kto, čo, koho, čo; čert-diabol, čertadiabla bohviekto, ktoviečo, kdekto, kdečo, všelikto, všeličo: Vyhútali ešte i daň zo psov, daň od mäsa, za hájnika, čertadiabla, a vraj bude nám lepšie. (Tim.)
3. hovor. v niektorých spojeniach vyjadruje rozhorčenie al. kliatie: kýho d-a! čo, čože; d. to vezmi, vzal; do d-a;
diabolský príd. charakteristický pre diabla; zlý, zlomyseľný, krutý: d. smiech, úsmev; d-á maska; d. skutok, d. plán;
diabolsky prísl.: d. sa škeriť;
diabolstvo, -a str.
1. diabolské vlastnosti;
2. posadnutosť diablom: mať d. (Ráz.);
diablik, -a, mn. č. -ci/-ky m. zdrob.
1. malý diabol;
2. fam. živé, veselé, neposedné, nezbedné, samopašné dieťa;
diabliček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.;
diablisko, -a str. i m. zvel.
diabol m. (ďábol, ďabul) 1. csl zlý duch, čert: Ďiabol ho zviedou̯ (Návojovce TOP); Kej si vipil, jak kebi bol donho dziabel stúpel (Trstie ILA); Ďabul ňeśpi, aľe vojuje (Dl. Lúka BAR) F. britki je jag ďabol (Žakarovce GEL) - veľmi odporný, škaredý; ja jich tak sperem jag ďabloch (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi ich zbijem; taki je z ňeho robotňik jag z ďabla kosceľňik (Markušovce SNV) - zlý robotník; čihá naňho jag ďábel na hriešnu dušu (Bánovce n. Bebr.) - horlivo striehne; čert alebo ďiabol, to je jenno (Návojovce TOP) - niet medzi tým rozdielu; ďabol śe kruci (Kucany MCH) - o víre prachu na ceste; tá sa ani ďiabla nebojí (Likavka RUŽ) - nebojí sa nikoho; dobre dakedi i ďablu śviečki zapaľic (Žakarovce GEL) - poistiť sa na obe strany; ďäbla za rohi, boha za nohi (Krivá DK) - na všetko je spôsob; dze ňemuh ďabol, ta ženu poslau̯ (Humenné) - žena všetko zariadi; teho plaňstva tam bilo do ďabla (Dl. Lúka BAR) - strašne veľa; idz do ďabla! (Markušovce SNV) - choď preč, daj pokoj; do ďablovej maťeri! (Ústie n. Or. TRS) - druh kliatby 2. expr. veľmi zlý, divoký človek: Ve_to taki diabol! (Kameňany REV); Tí ďecka to sú takí ďivokí ďábli, šecko pokazá (Skalica); To i ženu bije, ďabol (Fintice PRE); tot chlapec to ďablova obnoha, bo co ľem hodzen, ta plane zrobi (Orkucany SAB) 3. expr. niekto neurčitý al. niečo neurčité: Diäbol via, ša ti je! (Rochovce ROŽ); Kí ďábel ťa k tomu navédel?! (Bošáca TRČ); Dajakeho plukovňika či jakeho ďabla žena tam bula (Záhradné PRE) 4. v dvojslovných názvoch a. liečív: ďablov kaminek (Geraltov SAB) - lapis, kamenec b. rastlín: ďablovo rebro (Žakarovce GEL) - lesná rastlina, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas); diablik m. zdrob. expr. k 2: Pret krčmu mi vbehnul pot koleso takí dziblík malí (Trstie ILA); diablisko s. zvel. expr. k 2: Čilék je s neho hotové dziablisko, každému len zle bi spravel (Trstie ILA)
diablik [dia-, ďá-] m bot d. močiarny Calla palustris: dracunculis: diablik (MT 17. st); kokoryk wetssj slowe dyablyk (HL 17. st); ophiusa: ďabljk aneb gassťer (:bylina:) (KS 1763)