Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

pren. d. v ľudskej podobe zlý človek

expr.: zlý ako d. veľmi; báť sa niekoho ako d-a veľmi; ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne; akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa; byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť; zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať; vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým; čert ako d. všetko jedno; čert alebo d., čert-d. ktokoľvek; pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu; čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku; mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný; d-om podšitý prefíkaný; pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

diabolský príd.

1. k diabol: d-é pokušenie; d-á maska; expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

2. expr. prudký, divý: d-á vášeň; d. tanec;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
diabol ‑bla m.; diabolský; diabolsky prísl.; diablik ‑a mn. ‑ci/‑ky A ‑kov/‑ky m.; diablisko ‑a ‑lisk s., jedn. i m.

diablik -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. (zdrob. k diabol)

diablik -ka pl. N -ky m. (rastlina)

diablik1 -ka pl. N -ky m. ▶ jedovatá rastlina lesných mokradí a rašelinísk z čeľade áronovitých; bot. d. močiarny Calla palustris


diabol -bla pl. N -bli m. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť, padlý anjel, pôvodca zla, zlý duch, protivník Boha a jeho plánu spásy, zvodca človeka; syn. satan, démon; op. anjel: d. ho pokúša; zvíťaziť nad diablom; Bože môj, diabol na mňa dýchol. [R. Sloboda]; Právnici ho poburovali. Bol presvedčený, že toto povolanie núti slúžiť aj diablovi. [Z. Gabriel]; U nás sa diabol spodobuje do človeka, je našepkávačom, pokušiteľom, ohováračom či odporcom. [LT 1998]; cirk. vyháňať diabla pomáhať postihnutému zbaviť sa zlého ducha
2. expr.človek s mnohými výraznými, obyč. zápornými vlastnosťami, veľmi priebojný, silný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach); syn. čert: učinený d.; chladnokrvný d.; Bol to diabol, pašerák prvej triedy. [L. Ballek]; Nemôžem vidieť kostol, ani toho starého diabla vo farárskej kutni. [V. Švenková]; Ingam sa zvyčajne zmohol len na poznámku: Ty si diabol! [P. Andruška]
3. hovor. expr. ▶ (ako súčasť nadávok a zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, vyhrážanie: d. diabolský!; Čo do diabla v tej kotrbe nosíš? Alebo ju máš na parádu? [J. Papp]; Vraj hodváb prepúšťa vzduch. Diabla starého. [M. Zimková]; Na pálenku som sa hneval. Tá mi otca zabila. Bodaj ňou bol diabol v pekle oheň hasil! [L. Ťažký]
fraz. ísť/letieť/robiť/jazdiť ako diabol a) intenzívne b) veľmi rýchlo; smeje/rehlí sa ako diabol škaredo, nepríjemne; zlý/zlostný/žiarlivý ako diabol veľmi; akoby bol [sám] diabol doň vošiel/vstúpil al. akoby ho bol diabol posadol náhle, bez predchádzajúceho varovania sa veľmi rozzúril; byť/vystrájať ako diablom posadnutý veľmi (častonepochopiteľne) zúriť; čert alebo diabol ktokoľvek, hocikto; čert ako diabol všetko jedno; diabol to vezmi/ber na tom nezáleží; diabol mu to pošepol/pošepkal/našepkal podľahol zlej, nesprávnej intuícii, zlému vnuknutiu; diabol v ľudskej podobe al. stelesnený diabol zlý, nebezpečný človek; hrať poker s diablom pohybovať sa na nebezpečnej pôde, byť v nebezpečenstve, riskovať; [je to] dielo diabla nešťastie prinášajúca záležitosť, vec; nepokúšaj diabla! nevystavuj sa (zbytočne) nebezpečenstvu; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); pokúšať diabla al. diablovi ruku podávať vystavovať sa nebezpečenstvu; posielať niekoho od čerta k diablovi zbytočne niekoho preháňať, často v snahe zbaviť sa ho; upísať/oddať sa diablovi celkom podľahnúť niekomu, niečomu; s čertom líha, s diablom vstáva a) je zlý b) ustavične nadáva; vyháňať čerta diablom odstraňovať jedno zlo druhým
diablik2 -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. expr. k 2, 3: milý d.; Poď sem, maličký. Jazdíš ako diablik. [L. Ballek]; Diablik akýsi! [I. Habaj]; Mám ťa rada, ani neviem prečo, ty diablik, - povedala odrazu Neda. [L. Mináčová]; diablisko -ka pl. N -ká G -lisk s. i pl. N -kovia G -kov m.: d. staré!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

diabol, -bla m.

1. podľa cirkevného a náboženského učenia zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, nepriateľ človeka, zlý duch, čert, satan: zapredať sa, slúžiť d-ovi; d-om posadnutý; cirk. vyháňať d-a zbavovať zlého ducha; často v prirovnaniach, vo zvratoch, v porekadlách a prísloviach: zlý ako d. (o človeku) veľmi; čert ako d. oboje je rovnako zlé; vyháňať čerta d-om vhodne, primerane voleným prostriedkom, zlé zlým; kde d. nemôže, tam pošle babu (prísl.); báť sa niečoho ako d-a veľmi; bojí sa toho ako d. svätenej vody veľmi; s čertom líha, s d-om vstáva ustavične kľaje;

pren. o človeku veľmi zlých vlastností, o zlom, zlomyseľnom, zlostnom, krutom človeku: d. v ľudskej, v ženskej podobe;

2. hovor. označuje niekoho al. niečo neurčitého: čert alebo d. ktokoľvek; ký d., kýho d-a kto, čo, koho, čo; čert-diabol, čertadiabla bohviekto, ktoviečo, kdekto, kdečo, všelikto, všeličo: Vyhútali ešte i daň zo psov, daň od mäsa, za hájnika, čertadiabla, a vraj bude nám lepšie. (Tim.)

3. hovor. v niektorých spojeniach vyjadruje rozhorčenie al. kliatie: kýho d-a! čo, čože; d. to vezmi, vzal; do d-a;

diabolský príd. charakteristický pre diabla; zlý, zlomyseľný, krutý: d. smiech, úsmev; d-á maska; d. skutok, d. plán;

diabolsky prísl.: d. sa škeriť;

diabolstvo, -a str.

1. diabolské vlastnosti;

2. posadnutosť diablom: mať d. (Ráz.);

diablik, -a, mn. č. -ci/-ky m. zdrob.

1. malý diabol;

2. fam. živé, veselé, neposedné, nezbedné, samopašné dieťa;

diabliček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.;

diablisko, -a str. i m. zvel.

diabol m. (ďábol, ďabul)
1. csl zlý duch, čert: Ďiabol ho zviedou̯ (Návojovce TOP); Kej si vipil, jak kebi bol donho dziabel stúpel (Trstie ILA); Ďabul ňeśpi, aľe vojuje (Dl. Lúka BAR)
F. britki je jag ďabol (Žakarovce GEL) - veľmi odporný, škaredý; ja jich tak sperem jag ďabloch (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi ich zbijem; taki je z ňeho robotňik jag z ďabla kosceľňik (Markušovce SNV) - zlý robotník; čihá naňho jag ďábel na hriešnu dušu (Bánovce n. Bebr.) - horlivo striehne; čert alebo ďiabol, to je jenno (Návojovce TOP) - niet medzi tým rozdielu; ďabol śe kruci (Kucany MCH) - o víre prachu na ceste; tá sa ani ďiabla nebojí (Likavka RUŽ) - nebojí sa nikoho; dobre dakedi i ďablu śviečki zapaľic (Žakarovce GEL) - poistiť sa na obe strany; ďäbla za rohi, boha za nohi (Krivá DK) - na všetko je spôsob; dze ňemuh ďabol, ta ženu poslau̯ (Humenné) - žena všetko zariadi; teho plaňstva tam bilo do ďabla (Dl. Lúka BAR) - strašne veľa; idz do ďabla! (Markušovce SNV) - choď preč, daj pokoj; do ďablovej maťeri! (Ústie n. Or. TRS) - druh kliatby
2. expr. veľmi zlý, divoký človek: Ve_to taki diabol! (Kameňany REV); Tí ďecka to sú takí ďivokí ďábli, šecko pokazá (Skalica); To i ženu bije, ďabol (Fintice PRE); tot chlapec to ďablova obnoha, bo co ľem hodzen, ta plane zrobi (Orkucany SAB)
3. expr. niekto neurčitý al. niečo neurčité: Diäbol via, ša ti je! (Rochovce ROŽ); Kí ďábel ťa k tomu navédel?! (Bošáca TRČ); Dajakeho plukovňika či jakeho ďabla žena tam bula (Záhradné PRE)
4. v dvojslovných názvoch
a. liečív: ďablov kaminek (Geraltov SAB) - lapis, kamenec
b. rastlín: ďablovo rebro (Žakarovce GEL) - lesná rastlina, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas); diablik m. zdrob. expr. k 2: Pret krčmu mi vbehnul pot koleso takí dziblík malí (Trstie ILA); diablisko s. zvel. expr. k 2: Čilék je s neho hotové dziablisko, každému len zle bi spravel (Trstie ILA)

diablik [dia-, ďá-] m bot d. močiarny Calla palustris: dracunculis: diablik (MT 17. st); kokoryk wetssj slowe dyablyk (HL 17. st); ophiusa: ďabljk aneb gassťer (:bylina:) (KS 1763)

diablik
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) diablik
G (bez) diablika
D (k) diablikovi
A (vidím) diablika
L (o) diablikovi
I (s) diablikom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) diablici
G (bez) diablikov
D (k) diablikom
A (vidím) diablikov
L (o) diablikoch
I (s) diablikmi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) diabliky
G (bez) diablikov
D (k) diablikom
A (vidím) diabliky
L (o) diablikoch
I (s) diablikmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DIABLÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ROSINA, okr. ŽILINA – 1×;

Priezvisko DIABLIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
MOJŠOVA LÚČKA (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 1×;
NESLUŠA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 1×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu