dištrikt -u m.
1. územnosprávna jednotka (v niekt. krajinách)
2. cirkevnosprávna oblasť v ev. cirkvi;
dištriktový, dištriktuálny príd.: d. biskup
dištriktuálny [d-] -na -ne príd.
dištriktuálny [d-] -na -ne príd. 1. hist. ▶ súvisiaci s dištriktom, územnosprávnou jednotkou v Uhorsku, obvodný, okresný: d. konvent; d. úradník, inšpektor, komisár; zriadenie dištriktuálnej stolice slovenskej reči a literatúry pri bratislavskom lýceu [T. Winkler] 2. ▶ súvisiaci s dištriktom, cirkevnosprávnou oblasťou: d. kňaz, biskup; dištriktuálne stretnutie evanjelickej mládeže
dištrikt -u m. ‹l› odb.
1. (v niektorých krajinách) územná správna jednotka; (u nás v minulosti) okrsok, obvod
2. oblasť, územie: poľn. nákazový d. v ktorom sa vyskytuje určitá nákaza bez časového obmedzenia;
dištriktuálny, dištriktový príd.
dištrikt, -u m. zastar. obvod, okres;
cirk. niekoľko ev. seniorátov tvoriacich jeden celok;
dištriktuálny príd.: d. dozorca, d. biskup, d. konvent