dištrikt -u m.
1. územnosprávna jednotka (v niekt. krajinách)
2. cirkevnosprávna oblasť v ev. cirkvi;
dištriktový, dištriktuálny príd.: d. biskup
dištrikt [d-] -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
dištrikt [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ územnosprávna jednotka v Uhorsku, obvod, okres: samosprávne dištrikty; Jozef II. roku 1785 celé Uhorsko rozdelil na desať administratívnych dištriktov. [Slovensko I] 2. ▶ najvyššia územná cirkevnosprávna oblasť v evanjelickej cirkvi; spoločenstvo seniorátov: cirkevný d.; preddunajský d.; biskup Západného, Východného dištriktu; Netreba odpovedať len na Hlasy, ale aj na nedávnu kňazskú konferenciu banského dištriktu, pripomenie Škultéty. [J. Bob]
dištrikt -u m. ‹l› odb.
1. (v niektorých krajinách) územná správna jednotka; (u nás v minulosti) okrsok, obvod
2. oblasť, územie: poľn. nákazový d. v ktorom sa vyskytuje určitá nákaza bez časového obmedzenia;
dištriktuálny, dištriktový príd.
dištrikt p. obvod 2
obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs • veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy
2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsok • rajón: policajný obvod, okrsok, rajón • revír: lesný obvod, revír • zastar. dištrikt
3. p. okraj 1
dištrikt, -u m. zastar. obvod, okres;
cirk. niekoľko ev. seniorátov tvoriacich jeden celok;
dištriktuálny príd.: d. dozorca, d. biskup, d. konvent
dištrikt [-št-, -st-] m lat adm správny (územný) obvod: každy bedliwost w swogim districtu mal (TRENČÍN 1713); z disstriktu bacsánského (L. TEPLÁ 1785); dištriktuálsky, -álny príd: takoveho (človeka) hned a svazaneho k dištriktualnemu služnodvorskemu poslati zavazani bude (VIEDEŇ 1782 CM); na table districtualneg ternavszkeg (Kur 1786); pred slawnow districtualskow tablow (s. l. 18. st)