dištancovať dok. i nedok. nepripustiť, nepripúšťať k niekomu, vzdialiť, vzďaľovať: d. dieťa od kolektívu; byť d-ný mať zákaz činnosti (obyč. pretekárskej)
// dištancovať sa zachov(áv)ať odstup: d. sa od zradcov
dištancovať [d-] -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. i dok.
dištancovať sa [d-] -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covaný -covanie sa nedok. i dok.
dištancovať [d-] -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ zväčšovaním, zväčšením odstupu vzďaľovať, vzdialiť; syn. oddeľovať, oddeliť: d. bohatých od chudobných; d. chorého od kolektívu; d. nadané deti od priemerných; Navrchu je tma, pochopiteľne, vrcholná, najprv habkáš, ľavačkou a lapačkou dištancuješ od seba stenu. [P. Hrúz]; Dištancovať istý herecký výkon od prísneho meradla kritiky. [Vč 1964] 2. (koho) ▶ vylučovať, vylúčiť z istej, často verejnej al. umeleckej činnosti: d. pracovníka verejnej správy 3. šport. (koho) ▶ vylučovať, vylúčiť športovca al. športovcov (za trest): d. hráča za hákovanie; d. družstvo karatistov
dištancovať sa [d-] -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covaný -covanie sa nedok. i dok. ⟨lat.⟩ (od čoho, od koho; ø) ▶ zachovávať, zachovať si odstup, nemávať, nemať spoluúčasť na niečom; syn. odťahovať sa, odtiahnuť sa: otvorene, programovo sa d.; definitívne sa d. od fašistickej minulosti; d. sa od nevhodných kamarátov; d. sa od istého názoru; d. sa od nacionalistických tendencií; Prichádzali aj tí, čo sa od stávky dištancovali. [P. Kováčik]; Zrejme sa chce dištancovať od svojho apíka, pomyslel si. Búri sa ako žrebec. [M. Krno]
dištancovať nedok. i dok. ‹l› (koho, čo) vzďaľovať, vzdialiť od niečoho, nepripúšťať, nepripustiť k niečomu; vylučovať, vylúčiť z nejakej činnosti: d. pretekára;
dištancovať sa nedok. i dok. zachov(áv)ať odstup od niečoho, od niekoho, zriekať sa, zrieknuť sa: d. sa od akcie
dištancovať sa vedome sa nezúčastniť na istej činnosti, nemať spoluúčasť pri niečom • zachovať odstup: dištancovať sa, zachovať odstup od politiky • odtiahnuť sa • odpútať sa: odtiahol sa, odpútal sa od pochybnej spoločnosti
zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)
2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu
dištancovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok. (od koho, od čoho) zachovávať, zachovať odstup: Urx sa nikdy nedištancoval od más. (Mráz) Štúrovci europeizovali Slovensko a potom sa od Európy vedome dištancovali. (A. Mat.)
|| dištancovať (koho od koho, od čoho) nepripúšťať, nepripustiť k niekomu, k niečomu, vylúčiť z činnosti;
šport. vylúčiť športovca z hry, zo športovej činnosti