dezintegrácia -ie ž. kniž. rozklad, rozpad, op. integrácia: d. kultúry; publ. d. Slovenska narušenie jeho celistvosti;
dezintegračný príd.: d-é tendencie
dezintegrácia [d-t-] -ie ž.
dezintegrácia [d-t-] -ie ž. ⟨fr. + lat.⟩ ▶ rozklad istého celku na časti, rozpad celistvosti; op. integrácia: domáca d.; politická d.; d. sveta, krajiny; d. parlamentu, strany; d. spoločenského života; Možno sme v dezintegrácii vzťahov dospeli k bodu, kde sa stali utrpenie a choroba posledným spojivom medzi ľuďmi. [P. Strauss]; Sústredné sily sú len nevyhnutnou protiváhou rozličnosti, bránia rozpadu civilizácie, jej úplnej dezintegrácii. [V. Mináč]; psych. d. osobnosti; sociálna d.
dezintegrácia -ie ž. ‹f + l› kniž. a odb. rozpojenie, uvoľnenie, rozpad, rozklad nejakého celku (op. integrácia): d. osobnosti; geol. d. hornín (v prírode); (laboratórna) d. sedimentov; tech. rozomieľanie, drvenie; jad. fyz. d. atómového jadra rozpad; biol. d. tkaniva, organizmu; psych. d. osobnosti; sociálna d. porušenie vzťahov ku spoločnosti; publ. narušenie, rozpad integrity (celistvosti);
dezintegračný príd.;
dezintegračne prísl.
dezintegrácia p. rozklad 3
rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy
2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia
3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach