dezercia -ie ž. dezertovanie: d. vojakov, námorníkov
dezercia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
dezercia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ svojvoľný útek z vojenského útvaru s úmyslom vyhnúť sa vojenskej službe, zbehnutie; syn. dezertérstvo: masová d. vojakov; pokus o dezerciu; obviniť niekoho z dezercie; Množili sa dezercie, hoci bol za ne vypísaný trest smrti. [V. Mináč]; Dva dni odlúčenia od jednotky pokladali za dezerciu. [K. Tomaščík] 2. ▶ akýkoľvek únik odniekiaľ al. odchod niekam: vnútorná d.; d. z ťažkej situácie; d. pracovníka do konkurenčnej firmy
dezercia -ie ž. ‹l› zbehnutie (najmä od vojska): hromadná d.; pren. d. z úradu
dezercia p. útek
útek vyhýbanie sa niečomu, bočenie od niečoho (obyč. nepríjemného) • únik: útek od zodpovednosti, únik pred skutočnosťou • dezercia • zbehnutie (útek od vojska): dezercia námorníkov
dezercia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. zbehnutie, útek, najmä od vojska