devla -ly deviel ž.
devla -ly deviel ž. ⟨róm.⟩ zastar. pejor. 1. ▶ starý, chudý kôň, stará, chudá kobyla: krívajúca d.; Chcela aspoň sekeru do buka zaťať; v tie časy devly mykli hlavou. Zaťala si do ruky, len tak jej krv síkala. [P. Hrúz] 2. ▶ nemravná, ľahká al. roztopašná žena, pobehlica (obyč. v nadávkach): stará d.!; Zvábila mi ho, devla akási. [F. Hečko]
devla p. kôň 1, kobyla
kobyla samica koňa: plemenná kobyla • pejor. devla (chudá al. stará kobyla)
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
devla, -y, -viel ž. pejor.
1. chudý al. starý kôň, chudá al. stará kobyla: Kone bežali. „Sprepadená šimľa,“ zakričal kapitán, „zadnou nohou kosí tá devla.“ (Vaj.)
2. nadávka žene, ľahká žena: Stará devla vyšla predo mňa. (Vans.)
debla p. devla
devla ž. (debla) 1. pejor. slabý chudý kôň: Kúpil jakúsi starú devlu (Bošáca TRČ) 2. expr. zlý duch, diabol (v preklínaní): Devla ta skántrila! (Brestovany TRN); Devla bi ce skarala! (V. Šariš PRE) 3. pejor. roztopašná al. nemravná žena: Chtože bi sa s takou devlou zhrízau̯! (Dol. Lehota DK); Devla dáka, šaďe má pisok! (Kalinovo LUČ); Veliká devla je to, tá ťi tím chalanom nedá pokoj (Skalica); Ti deblo jedna! (Markušovce SNV); devlisko ž. zvel. expr. k 1: To je ťi devlisko, veliká devla je to! (Skalica)
devla ž mladá nevydatá žena, deva: od Kebriczoveg sestri, devly (BÁTOROVÁ 1754)