deviaty čísl. rad. k 9: d. ročník, d-a trieda; d. mesiac v roku; D-a symfónia Beethovenova
● expr. zodrať z niekoho d-u kožu bezohľadne využiť; (zaklínať niekoho) do d-eho kolena aj s mnohými predkami
deviatykrát, deviaty raz čísl. radová násobná príslovková
deviaty -ta -te čísl. radová
dvadsiaty deviaty dvadsiata deviata dvadsiate deviate čísl. radová
dvadsiatydeviatykrát, dvadsiaty deviaty raz čísl. radová násobná príslovková
deviaty -ta -te čísl. radová ▶ majúci v poradí číslo 9: d. deň, týždeň, mesiac, rok; žiak deviatej triedy; otvárať obchod o deviatej; ide mu na d. rok; pren. Nepotrebujú ťa a budú radi, ak sa stratíš od nás za deviaty chotár. [Ľ. Smrčok] odíď; Čo je to za majstra? Veď ten skáče od piateho k deviatemu a potom zas naopak! [V. Šikula] správa sa chaoticky, neorganizovane ◘ fraz. zaklínať/trestať hriechy až do deviateho kolena aj s mnohými predkami al. s potomkami; zodrať z niekoho deviatu kožu al. zodrať niekoho z deviatej kože bezohľadne využiť, zneužiť niekoho
deviaty čísl. rad. k deväť
● zodrať niekoho z d-ej kože úžernícky využiť
deviaty [-via-, -vá-] čísl rad k 9: dne dewáteho (HLOHOVEC 1592); okolo dewiateg hodine (KRUPINA 1643); Jesus kolo dzevjatég na krisu smertz podsztupél (DŽ 1752); dzeviaty snop ze šickeho nam beru (NEMCOVCE 1787 LP); subst d-a ž adm deviatok, poplatok: z konopi dewgatu dáwaty musjme (PETROVEC 1770); predtym na osv. grofa ďěwatu, na osv. Zicsiho pak stranu osmu toliko sme dávali (S. ĎARMOTY 1770 E)