devótne [d-] prísl.
devótne [d-] prísl. kniž. ▶ prehnane, zveličene pokorne, úctivo; syn. ponížene, podlízavo: d. prosiť, žiadať o niečo; d. niekomu posluhovať
devótny príd. ‹l› kniž. prehnane oddaný al. zbožný, ponížený; vyjadrujúci tieto vlastnosti: d-a poklona; d. katolík pobožnostkársky;
devótne prísl.; d. prosiť podlízavo;
devótnosť -ti ž.
devótny príd. ponížený, pokorný, úctivý: d-e vystupovanie; zhrbená, devótna postava (Vaj.);
devótne prísl.;
devótnosť, -ti i devócia, -ie ž.