detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;
detektívny príd.: d-a literatúra, d. príbeh
detektívny [d-t-t-] -na -ne príd.
detektívny [d-t-t-] -na -ne príd. 1. ▶ založený na napínavom príbehu postupne odhaľujúcom istý zločin; syn. kriminálny: d. žáner; d. román; d. film; detektívna komédia, melodráma; rozhlasový, televízny d. seriál; detektívna fabula, zápletka; Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o vymyslený príbeh tak trocha s detektívnym zafarbením. [KŽ 1967] 2. ▶ súvisiaci s detektívom, s jeho činnosťou: detektívne pátranie, vyšetrovanie; detektívna agentúra, kancelária; mať detektívne schopnosti; uplatniť d. postup pri vyšetrovaní zločinu; detektívna rekonštrukcia tragédie námornej lode [Vč 1971] ◘ fraz. hovor. mať detektívny nos mať schopnosť zistiť rýchlo a ľahko podstatu veci
detektív -a m. (detektívka1 -y ž.) ‹a < l› kto profesionálne vykonáva tajné pátranie na odhalenie páchateľa zločinu, prípadne na získanie informácií určitého druhu;
detektívny príd.: d-e pátranie; d-a kancelária; d-a literatúra napínavo spracúvajúca príbeh postupného odhaľovania nejakej záhady, obyčajne zločinu, jeho motivácie a jeho neznámeho pôvodcu;
detektívne prísl.
detektívny príd. súvisiaci s detektívom, s prácou, s činnosťou detektíva: d. román, d. film, d. príbeh