despotizmus -mu m. neobmedzené, násilnícke vládnutie al. zaobchádzanie, tyrania, krutovláda;
despota -u m. kto uplatňuje despotizmus, tyran, krutovládca: krvavý d.;
despotický príd.: d. režim, útlak; d. vládca;
despoticky prísl.: d. vládnuť;
despotickosť -i ž.
despotizmus [d-t-] -mu m.
despotizmus [d-t-] -mu m. ⟨gr.⟩ 1. hist. ▶ ničím neobmedzená forma vlády panovníka, ktorá existovala vo väčšine starovekých štátov (v Egypte, v Indii, v Číne a pod.): štátny d. 2. ▶ kruté, násilné vládnutie jednotlivca al. skupiny ľudí; syn. despocia, tyrania: neslýchaný d.; d. šľachty; d. centralizovanej vlády; potreba vládnuť môže prerásť v d.
despotizmus -mu m. ‹g›
1. despotický spôsob vlády al. konania, ľubovôľa: d. orientálnych vládcov; brutálny d.
2. ničím neobmedzená vláda jednotlivca al. skupiny, tyrania, krutovláda
absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládu • despotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovláda • hrôzovláda • tyrania • tyranstvo • tyranizmus • diktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)
despotizmus p. absolutizmus
despotizmus, -mu m.
1. neobmedzené, násilnícke vládnutie, krutovláda: Staval sa (maďarský pohyb) proti zastaralému austrijskému despotizmu. (Škult.)
2. prísne, kruté zaobchádzanie, tyranstvo: (Vlada) utvrdilo v predsavzatí, že otcov despotizmus treba zlomiť. (Urb.)