despotizmus -mu m. neobmedzené, násilnícke vládnutie al. zaobchádzanie, tyrania, krutovláda;
despota -u m. kto uplatňuje despotizmus, tyran, krutovládca: krvavý d.;
despotický príd.: d. režim, útlak; d. vládca;
despoticky prísl.: d. vládnuť;
despotickosť -i ž.
despota [d-] -tu pl. N -ti/-tovia I -tmi m.
despota [d-] -tu pl. N -ti/-tovia m. ⟨gr.⟩ 1. hist. ▶ neobmedzený panovník, krutovládca: ruskí despoti; dynastie vlády despotov 2. ▶ krutý, panovačný človek vyžadujúci absolútnu poslušnosť: rodinný d.; domáci despotovia [Vč 1989]; Tibor sa raduje z vlády nad vozom, stáva sa z neho despota. [A. Vášová]
despota -u m. (despotka -y ž.)
1. neobmedzený samovládca, tyran; hist. hodnosť vládcu v Byzantskej ríši
2. pejor. človek tvrdo a bezohľadne presadzujúci len svoju vôľu, panovačný, krutý, svojvoľný človek: rodinný d.
despota p. diktátor
diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán
despota, -u m.
1. neobmedzený panovník, krutovládca, tyran;
2. veľmi krutý, násilnícky, panovačný človek;
despotka, -y, -tiek ž.
despota m gr neobmedzený panovník, tyran: Albanya neyprwe králuw mala, potem desspotuw (KrP 1760); -ický príd: despotické a ňemjrne panowanj (PT 1796)