desivý príd. vyvolávajúci des, strašný, hrozivý: d. obraz, d-á predstava;
desivo prísl.;
desivosť -i ž.
desivo 2. st. -vejšie prísl.
desivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ vyvolávajúc veľký strach, hrôzu; syn. strašne, hrozne: brzdy d. zaškrípali; kvílenie vetra znelo d.; počasie vyzeralo d.; V pokojnom letnom popoludní celá udalosť pôsobila nepravdepodobne a desivo. [J. Puškáš]
desivý príd. spôsobujúci strach, hrôzu, strašný, strašlivý, hrozný: d. strach, plač; d-é ticho, d-é myšlienky;
desivo prísl.: Voly desivo zaručali. (Ondr.)