desiatnik -a mn. -ci m. druhý st. poddôstojníckej hodnosti;
desiatnička -y -čiek ž.
desiatnik -ka pl. N -ici G -kov m.
desiatnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ druhý stupeň poddôstojníckej hodnosti v slovenskej armáde (do r. 2002), v súčasnosti najvyššia hodnosť v mužstve; jej nositeľ: slúžiť ako d.; Dobre, že nestrihám meter ako nedočkavý desiatnik druhoročiak, čo to má už za pár. [A. Rákay] ▷ desiatnička -ky -čiek ž.
desiatnik druhý stupeň poddôstojníckej hodnosti • zastar. kaprál: dosiahol iba hodnosť desiatnika, kaprála
desiatnik1, -a, mn. č. -ci m. voj. prvý stupeň poddôstojníckej hodnosti;
desiatnický príd.: d-á hodnosť
desiatnik2, -a m. zastar. minca platiaca desať peňažných jednotiek (obyč. 10 grajciarov)
desiatnik1 m. 1. voj. nov. stupeň poddôstojníckej hodnosti: Ďesátňik má dve frčki (Návojovce TOP); Bol velitel, uš čatár lebo desátník (Hor. Streda NMV); Za pul roka dostal už dzešatňika (V. Šariš PRE) 2. zastar. človek poverený istou funkciou v obci a. člen poriadkového viacčlenného orgánu v obci: Volakedi chodzili s peregom v noci do vinohradóv varuvad aj desátníci, hovorilo sa ím aj armenníci (Brestovany TRN); ďesiatňik (Lipt. Trnovec LM); desátník (Leopoldov HLO) b. obecný sluha: ďesiatňik (Prievidza) c. človek, ktorý donášal poštu na lazy: Neboli počtári, len desátníci (St. Turá NMV)
desiatnik2 m. náb. desiatok ruženca: Pomodľil śe jeden dześatňik (Markušovce SNV)
desiatnik [-ia-, -á-, -é-] m 1. adm predstavený desiatku (v meste, cechu ap.): vkazatel lystu meho, kteryz mogym desetnikom byl, pryšel ke mne, zalugucze, ze se mu platba na drabow od Bzenyczianow nemuoze se nagyty ((NOVÁKY) 1597 E); obecz dogednala, aby se desatniczi vstanowili (ŠŠ 1610); w dome bywa desiatnyk mesky ((B. BYSTRICA) 17. st); se poruča desatnykom, aby pilnu starost mely na priestupnikuw (KLÁŠTOR p. Z. 1725); v ktorom dni powinowati budu desiatniczi desjatky swe ku odawany penazi honit (S. ĽUPČA 1730); magister vici: desátnjk, fogt w dediňe (KS 1763) L. kdi desiatnikog stawely, zkeltowalo se wyna d 84 (ŠTÍTNIK 1688) ustanovovali, vyhlasovali 2. veliteľ, vodca skupiny (jednotky) 10-ich mužov: dcztiridczet drabuw wjbrali, gim desatnikuow cztyr vdelalj (TRENČÍN 1591); pacholczj i czesatniczj nieczeli sme do dopusczicz (s. l. 1597 E); fulekowsty byly mezy nymy zbyyagycze (:deszetnikem byl geden Peter:) (B. ŠTIAVNICA 1613); zaopatri mužú a ustanow s nych desátnyku (KB 1757) 3. adm vyberač desiatku a i. daní: kdyz nenaygde dessatnika w tey wsy ani w domie, ten sy da swuoy dessatek, yakz gest dluzen (ŽK 1473) 4. neživ minca platiaca 10 peňažných jednotiek (obyč. 10 turákov): hriwna (vážila) sto desatnikou (KoB 1666); Frankowi sem odrobil dwanast desiatnikou, to gest 3 nemecke zlate (s. l. 1726); -čka ž k 1: testis desiatnicžka Visznowszka Dorothea (KRUPINA 1675)