desať, m. živ. i desiati -ich čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 10: d. korún; o d. minút, po d-ich rokoch; d-i muži
2. expr. vyj. neurč. počet, veľa: robiť d. vecí odrazu, mať d. výhovoriek
● (tvári sa, vyzerá,) akoby nevedel do d. narátať naivne, hlúpo; brať niekoho, niečo, byť za niekoho, niečo všetkými d-mi veľmi chcieť, podporovať ap.
desať desiatich (v matematike) i neskl., desiati čísl. základná
desaťkrát, desať ráz čísl. násobná príslovková
desať desiatich (v matematike) i neskl., mužský živ. N i desiati čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 10: izba číslo d.; vyžrebovať desať, desiatich výhercov; zľava d. percent; kráter má priemer d. metrov; odviezť sa o d. domov ďalej; striedať desiatich hráčov; porada sa začína o d. minút; liečebná kúra trvá d. dní; byť o d. rokov mladší, starší 2. expr. ▶ vyjadruje neurčitý, niekedy väčší, inokedy menší počet; veľa; niekoľko: má aj d. párov topánok; robí d. vecí odrazu; má pytačov na každý prst d.; vymenili si spolu zo d. slov; prišlo asi d. ľudí málo ◘ fraz. brať niekoho, niečo všetkými desiatimi bez váhania, ochotne; byť za všetkými desiatimi zasadzovať sa za niečo, za niekoho; hrabať všetkými desiatimi byť nenásytný, obohacovať sa; mohol by si/môže si všetkých desať [prstov] oblízať/pooblizovať mal by byť šťastný, spokojný; nevie ani do desať narátať al. vyzerá/tvári sa, akoby nevedel do desať narátať je hlúpy; skôr, než/ako by do desať narátal veľmi rýchlo, okamžite
desaťkrát, desať ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, vlastnosti číslom 10: d. lacnejší, drahší; zarobiť, ušetriť d. viac ako predtým; nájomné je d. vyššie; zopakovať niečo d.; d. asistovať pri góle; časopis vychádza d. za rok; prezlieka sa aj d. za deň
desaťkrát, desať ráz čísl. nás. k desať;
pren. veľakrát
desať (m. živ. i desiati), desiatich čísl. zákl. 10 jednotiek, jedna desiatka: d. žiakov, desiati žiaci; d. rokov; náb. d. prikázaní
● nevie ani do d. narátať je hlúpy, obmedzený;
pren. označuje neurčitý počet niečoho, veľa: mať d. výhovoriek, mať na každý prst d. frajerov
desať ráz p. desaťkrát
desať i desiati m. živ. zákl. čísl. csl 10 jednotiek: Zavolau̯ si tag desaď, dvanázď družbou (Detva ZVO); Akože muožem íz_na muziku z ďeséťime korunami? (Dol. Lehota DK); Ďesäči vojäci prišli do nás (Sirk REV); Viež už naráta_do desaťi? (Čičmany ŽIL); Kec cem mal desed rokú (Myslenice MOD); Po deśec korun zme zbiraľi (Niž. Šebastová PRE) L. dześedz boske prikazaňe (Žatkovce SAB) - desatoro F. ňevié aňi do ďesácí načítat (Bošáca TRČ) - je hlúpy; do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK) - veľa ráz; ani desedž voló bi ho nevitählo (Nandraž REV) - nikto, nijaká moc; tomu to mosíž aj dzesedz razi povedac, aj tak ci to ešče neurobí po tvojém (Trstie ILA) - veľaráz
desiati p. desať
desať [-sa-, -se-] čísl zákl pre číslo 10: z deseczi kony (s. l. 1452 SČL); jich do pěti sme zabili a do desiati ulapili (LIPTOV 1529) okolo desiatich; deseť zlatych (BÁTOVCE 1610); desat diamantowjch sstukow (s. l. 1625); péseny na dzesetz prikázanye (HPS 1752)