derivácia -ie ž.
1. mat. číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku grafu funkcie v bode
2. odb. odchýlenie; fyz. odchýlka letiacej strely vpravo al. vľavo od zvislej roviny prechádzajúcej osou hlavne
3. lingv. odvodzovanie, odvodenie: d. slovies príponami;
derivačný príd.
derivácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
derivácia [d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ odvodzovanie, odvodenie niečoho od niečoho: časová derivácia; d. zákona; d. inteligentných informácií z operačných systémov 2. lingv. ▶ tvorenie slov pripojením predpôn al. prípon, odvodzovanie, odvodenie: substantívna d.; lexikálna d.; prefixálno-sufixálna d.; d. slovies; d. činiteľských mien; syntaktická derivácia utvorenie mennej konštrukcie zo slovesnej 3. mat. ▶ veľkosť zmien hodnoty funkcie v danom bode s ohľadom na jeho bezprostredné okolie; smernica dotyčnice krivky v danom bode: grafická derivácia; d. súčtu, súčinu 4. tech. ▶ odchýlka letiacej strely od výstrelnej roviny v dôsledku otáčania strely: d. dráhy strely 5. eltech. ▶ paralelné zapojenie prvku v elektrickom obvode 6. let. ▶ uhol, ktorý zviera pozdĺžna os lietadla s okamžitou dráhou letu; uhol znesenia lietadla od vytýčenej dráhy účinkom vetra 7. vodohosp. ▶ odbočný kanál: odklon vody do derivácie; regulačné opatrenia v starom koryte Dunaja, v úseku derivácie
derivácia -ie ž. ‹l›
1. mat. veľkosť zmien hodnoty funkcie v danom bode s ohľadom na jeho bezprostredné okolie; smernica dotyčnice krivky (dotykovej roviny k ploche) v danom bode
2. odb. odvodenie: lingv. tvorenie slov pripojením prípon al. predpôn, odvodzovanie (slov); (v generatívnej gramatike) sled reťazcov symbolov, v ktorom prvý je začiatočný a každý ďalší vyplýva z predchádzajúceho; lit. nakopenie slov odvodených od toho istého základu, druh paronomázie
3. odb. odchýlenie, úchylka: d. lietadla znesenie vetrom (let.); tech. d. dráhy strely
4. tech. zried. odvedenie, odbočka; eltech. spojenie, zapojenie v d-ii paralelné;
derivačný príd.: lingv. d-á prípona; – eltech. d-é zapojenie; d. motor; – vod. d. kanál (vodnej elektrárne) odvádzajúci vodu na získanie spádu
odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa) • odklon • odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky • kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylka • vychýlenie (sa): výchylka magnetky • úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku • odvrat • odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva • kniž.: deviácia • aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste • výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní • výkyv • amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere • tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia
derivácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. lingv. odvodzovanie slov, odvodenie slova, odvodenina;
2. mat. odvodená funkcia pri diferenciálnom počte;
3. fyz. odchýlka strely za letu od zvislej roviny;
4. let. vodorovné odchýlenie lietadla účinkom vetra;
derivačný príd.: lingv. d. základ slovo, od ktorého sú odvodené iné slová; mat. d. počet časť diferenciálnej matematiky
derivácia ž lat gram tvorenie slov odvodzovaním, odvodzovanie: yakowé 1 gest in nominativo singulari, takowé zústáwá téměř w celé deklinacý, w derywacý (KrG 1704)