deputácia -ie ž. delegácia tlmočiaca zodpovedným činiteľom žiadosť, stanovisko ap.: memorandová d.; vyslať d-iu
deputácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
deputácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ hist. ▶ vyslaní zástupcovia istej skupiny ľudí tlmočiaci vyššie postaveným osobám žiadosť, stanovisko; delegácia: d. študentov; vymenovať, zostaviť deputáciu; postaviť sa na čelo deputácie; prijať deputáciu; deputácia uhorských stavov na Bratislavskom hrade [Slovensko I]; Z marca 1849 sa zachovala dagerotypia slovenskej deputácie k cisárovi, na ktorej zreteľne vyniká statná postava Ľudovíta Štúra. [P. Horváth]
deputácia -ie ž. ‹l› skupina hovorcov, zástupcov nejakej organizácie, záujmovej skupiny a pod. vyslaná k vyšším úradom al. vplyvným jednotlivcom vybaviť nejakú žiadosť, sťažnosť, blahoželanie a pod. v mene celku, ktorý zastupuje;
deputačný príd.
delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodu • deputácia: vyslať deputáciu na úrad • misia: vojenská misia • zastar. vyslanstvo • arch. posolstvo
deputácia p. delegácia
deputácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. skupina zástupcov nejakého kolektívu vyslaná so žiadosťou al. poverením na vyššie úrady, posolstvo: vyslať, prijať d-iu;
deputant, -a m. člen deputácie
deputácia ž lat práv 1. vyslaní splnomocnení zástupcovia: abi amplissimus magistratus swu deputatiu wišlucze medzi nimy oprawdiwe medze osaditi racsily (S. ĽUPČA 1731); sme utratu prowedli na deputaciu (SENICA 1732) 2. určenie, poverenie, rozhodnutie: z tich (peňazí) wedle deputatie celeg obce dano p. exactorom f 40 (ŽILINA 1701) 3. akt, priebeh rokovania deputátov: na noweho p. szolgabiroga wino winosilo se, kdy bila deputatiga w Dero Andrassowem dome (ŠTÍTNIK 1701); kolkokolwekkrat z deputatie sa nawratili (RUŽOMBEROK 1775)