deportovať dok. i nedok. vykon(áv)ať deportáciu: d. vzbúrencov
deportovať [d-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
deportovať [d-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. (koho) ▶ uskutočňovať, uskutočniť deportáciu, nútené vysťahovanie jednotlivca al. skupiny obyvateľov, prevoz páchateľov trestných činov: d. ilegálnych imigrantov, teroristických vodcov; d. občana z cudziny do vlasti; Z deportovaných miestnych židovských rodín sa po vojne nevrátil nik. [LT 1991]; Najväčšou a najťažšou úlohou pre Červený kríž bola starostlivosť o repatriantov a deportované osoby. [Vč 1971]
deportovať nedok. i dok. ‹l› (koho, G) vysídľovať, vysídliť deportáciou: d. previnilcov na Sibír
deportovať p. vysťahovať
vysťahovať prinútiť opustiť byt, domov • deložovať (úradne): neplatiacich nájomníkov vysťahovali, deložovali • vysídliť: nežiaduce živly vysídlili z mesta • evakuovať (vysťahovať obyč. z ohrozenej oblasti): evakuovanie pred bombovými náletmi • presídliť (vysťahovať na iné miesto, do iného mesta, štátu a pod.): presídliť Slovákov z Maďarska na Slovensko • deportovať (násilne vysťahovať): deportovanie z politických príčin
deportovať, -uje, -ujú dok. (koho) za trest vysťahovať, vyviezť, obyč. politicky nepohodlných ľudí do cudzieho prostredia s obmedzením voľnosti pohybu