deportácia -ie ž. násilné (vy)sťahovanie: masová d. robotníkov, d. zajatcov do koncentračných táborov
deportácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
deportácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ nútené sťahovanie, vysťahovanie jednotlivca al. skupiny obyvateľov, obyč. do iného kraja, násilné vysídlenie; syn. vyvezenie: masové deportácie Židov, Rómov; deportácie desaťtisícov občanov do stalinských gulagov 2. ▶ prevoz páchateľov trestných činov pod ozbrojenou eskortou do iného štátu (na základe medzinárodnej zmluvy): pozemná, letecká d.; d. únoscov lietadla
deportácia -ie ž. ‹l› nútené (vy)sťahovanie zvyčajne do odľahlých a zaostalých oblastí, obyčajne z trestu: Hlinkova d. do Mírova; d. povolžských Nemcov; d. zajatcov do koncentračných táborov;
deportačný príd.
deportácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. nútené vysťahovanie, vyvezenie, obyč. politicky nepohodlných ľudí do cudzieho prostredia s obmedzením voľnosti pohybu;
deportačný príd.: d. zákon