demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
demikát [d-] -tu pl. N -ty m.
demikát [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨rum.⟩ kuch. ▶ bryndzová polievka pripravená z rozvarenej bryndze, následne zahustená a rôzne dochutená: ochutnať pravý d.; ponúknuť niekoho demikátom; Včera sme mali na večeru demikát. [P. Vilikovský]
demikát -u m. ‹rum› polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
demikát, -u m. starodávne ľudové jedlo, bryndzová, syrová, cesnaková al. zapražená rascová polievka s chlebom;
demikátový príd.
demikát m. (ďemikát, domikát) 1. csl druh polievky (rascovej, chlebovej, bryndzovej, syrovej ap.): Dakedi máme na obed demikát (Lipt. Hrádok LM); Do ďemikátu dávam aj papriku (Návojovce TOP); Na frištuki sa jedával demikád z hnilín sirom (Brestovany TRN); Najedol som śe domikatu (Markušovce SNV); Demikat to zapravena poľifka s chľebom (Torysa SAB); ďemikát (Turíčky LUČ, Selce KRU); dzemikat (Východná LM, Hranovnica POP) 2. druh jedla a. zemiaková kaša so syrom a bryndzou: demikát (Prievidza) b. trhance so zemiakmi: ďemikát (Laskomerské BB); demikátový príd. 1. k 1: To má ďemikátovú vuoňu (St. Hory BB) 2. expr. dobrý, kvalitný, chutný: To bol demikátoví obet (Kameňany REV)
domikát p. demikát
demikát [de-, do-] m rum bryndzová, syrová, cesnaková al. zapražená rascová polievka s chlebom: brynze na demikat (ŽILINA 1693-94); masla na domikat (ŽILINA 1715); demykát, syrna poléwka (KS 1763)