demagógia -ie ž.
1. polit. zavádzanie (menej rozhľadených) ľudí prázdnymi heslami, sľubmi ap.; poburovanie: lacná d.; používať d-iu
2. falošná, poburujúca argumentácia (v diskusii): to je d. a lož!
demagóg -a mn. -ovia m. kto používa demagógiu;
demagogický príd.: d-é frázy, reči;
demagogicky prísl.;
demagogickosť -i ž.
demagóg [d-] -ga pl. N -govia m.
demagóg [d-] -ga pl. N -govia m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kto používa klamstvo, zveličovanie, lož na ovplyvňovanie neinformovaných osôb: agresívny, radikálny d.; túžbou po moci zaslepený d.; stranícki, politickí demagógovia; nechceme, aby masy ovládali nesvedomití demagógovia; Tu Francisci vystihol podstatu veci, podstatu toho zvláštneho človeka, anarchistu so sklonom k terorizmu, fantastu a fanfaróna, chvastúňa a demagóga. [V. Mináč] 2. hist. ▶ vodca ľudu (v starovekom Grécku): Hyperbolos, ktorého roku 411 zavraždili, prispel k tomu, že slovo demagóg dostalo hanlivý význam. [V. Ferko] ▷ demagogička -ky -čiek ž. k 1
demagóg -a m. (demagogička -y ž.) ‹g›
1. kto používa demagogické prostriedky, kto koná demagogicky
2. hist. (v starovekom Grécku, najmä v Aténach) vodca, radca ľudu
demagódia, -ie ž. zavádzanie, klamanie politicky neuvedomelých más ľudu lživými sľubmi, ľsťou a pod., metóda buržoáznych politických strán; poburovanie;
demagogický príd.: d. rečník; d-á reč, d-á fráza;
demagogicky prísl.: d. rečniť;
demagóg, -a, mn. č. -ovia m. pejor. zvodca ľudu, burič, štváč